Pocit záchrany je úžasný

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2008-01-12 16:18:48
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Vyštudoval Lekársku fakultu v Košiciach.
Má špecializáciu z vnútorného lekárstva a hematológie.
Po štúdiu začal pracovať v Nemocnici s poliklinikou v Levoči.
Dodnes tam pôsobí ako primár hematologicko-transfúzneho oddelenia.
Ako člen levočského Spišského dejinného spolku sa rád venuje histórii.
Rastislav Osif

Božiu prítomnosť vo svete najviac vnímame v stvorenej prírode a hlavne v stvorení človeka. V tom, že dokáže myslieť, dokáže sa smiať, dokáže skúmať svojím ro­zumom tento svet. Kto si pozorne prečíta v odbornej lekárskej literatúre, ako všetko v ľudskom tele úžasne funguje, musí žasnúť. A veriaci človek žasne nad múdrosťou jeho Tvorcu.

• Dokáže sa lekár aj po rokoch praxe nadchnúť nad tajomstvom ľudskej krvi, bez ktorej nemôže existovať ľudský život?
Samozrejme, že som nadšený tým, čo krv dokáže a čo znamená pre človeka a pre jeho život. Hoci je pravdou, že po čase sa to určitým spôsobom stáva rutinou. Ale to zrejme prichádza v každom povolaní.

• Čo je na práci lekára pracujúceho s ľudskou krvou fascinujúce?
Sú to také situácie v praxi lekára, keď musí dať pomyselný klobúk dolu pred tou nenahraditeľnou tekutinou a tiež sa pokloniť pred darcami, ktorí prichádzajú a zachraňujú životy pacientov. Najlepšie to vidno na chirurgii alebo aj na rýchlej lekárskej pomoci, kde slúžim. Tam vidím priamo v teréne účinok podanej krvi napríklad pri záchrane človeka z autonehody alebo po úraze. A pocit záchrany je úžasný. Také zadosťučinenie.

• Existuje etický kódex darcovstva. V ňom je de­finovaných niekoľko pravidiel a princípov. Sú to napríklad tieto:
- Pacient má byť informovaný o známych rizikách a liečebnom účinku transfúzie. Aké sú to?
Riziká vyplývajú z toho, že krv je živý materiál. Môže a nemusí obsahovať aj niektoré zložky alebo vírusy, ktoré nechceme, aby obsahovala. To znamená, že krv je síce dôkladne vyšetrovaná, ale na druhej strane nikdy nie je vylúčená takáto možnosť. Kvôli tomu by mal byť človek prijímajúci krv o tom informovaný. Samozrejme, pokiaľ to dovolí jeho zdravotný stav, teda keď je pri vedomí.
- Pri darcovstve sa nesmie stať žiadna diskriminácia darcov z hľadiska pohlavia, rasy, národnosti alebo náboženstva. Teda nemôže si pacient vyslovene nepriať krv od niekoho, preňho „nevyhovujúceho“?
Darcovstvo prebieha anonymne a veľmi diskrétne. Ani darujúci a ani prijímateľ o sebe nevedia. My však vedieme presnú registráciu. Všetko je pod prísnym lekárskym dohľadom.
- Darcom nemôže byť ten, kto dostal transfúziu krvi alebo plazmy. Prečo?
Môže, ale až po určitej dobe, napríklad po roku. Je to obdobie, kedy by sa mohli prejaviť určité nechcené účinky po prijatej transfúzii, a preto nie je vhodné, aby darca v tomto čase daroval krv.
- Darcom môže byť zdravý človek vo veku 18-60. Pri opakovanom darovaní do 65 rokov. Prečo?
Máme registrovaných pravidelných darcov. Ak teda niektorí z tých pravidelných prekročí 60 a jeho zdravotný stav mu to dovoľuje, tak to nie je problém. Táto podmienka sa skôr týka prvodarcov.

• Máte za sebou už dlhšiu odbornú prax, z toho 12 rokov ste primárom HTO. Myslíte si, že sa postupne mení kvalita krvi? Napríklad vplyvom zlého životného prostredia, nezdravého životného štýlu, častého stresu, vplyvom elektrosmogu, ktorý nás obklopuje? Ak áno, znamená to, že ďalšie generácie budú viac náchylné napríklad na leukémiu?
Nemyslím si. Chemické zloženie krvi je u našich dlhodobých darcov stále rovnaké. No samozrejme človek môže ovplyvniť kvalitu krvi napríklad zdravým životným štýlom. Udeje sa to napríklad už vtedy, ak sa vzdá napríklad cigariet a alkoholu. Darovať krv môžu len zdraví ľudia. Snaha o zachovanie zdravého životného prostredia- ako predpokladu tohto zdravia- je však vždy aktuálna a potrebná.

• Čo sa deje v tele človeka, ktorý daroval krv?
Samozrejme, že organizmus reaguje ihneď, napríklad aj poklesom tlaku krvi. Telo sa snaží nahradiť stratenú tekutinu tým, že sa ju pokúša získať z mimocievnych zásob a stúpa aj vstrebávanie vody v čreve. Aj preto sa odporúča po odbere vypiť väčšie množstvo tekutín. Úprava zmien v krvnom obraze a zložení krvnej plazmy je dlhodobejšia záležitosť. Preto je možné krv darovať len po istom časovom odstupe.

• Sú nejaké nové poznatky v oblasti výskumu ľudskej krvi alebo je to už uzavretý proces? Vedia už odborníci všetko?
Práve naopak. Sme ešte len v začiatkoch skúmania a bádania a myslím si, že ten proces nebude ukončený. Stále je čo objavovať v ľudskej krvi.

• V ktorom období je najväčší záujem darcov?
Je to hlavne tzv. Valentínska kvapka krvi (14.2.), Študentská kvapka krvi (17.11.) a Vianočná kvapka krvi.

• Majú Slováci v porovnaní s ostatnými krajinami dostatočný záujem o darcovstvo?
Ešte som to s inými krajinami neporovnával. Snáď najlepší prehľad máme o susednom Česku. No skúsenosť hovorí, že áno.

• Putuje slovenská krv aj do zahraničia (a naopak). Ak áno, ktoré sú to krajiny?
Nie, je to zložitý proces. Z krvnej plazmy našich darcov, čo je časť krvi, sa však v zahraničí vyrábajú niektoré liečivá, ktoré ale naspäť prichádzajú na Slovensko.

• Myslíte si, že je možné, aby niekedy o X-rokov vedci vynašli náhradu krvi, resp. ju vedeli vyrobiť?
Samozrejme, že vo výskume prebiehajú rôzne procesy a sú aj pokusy hľadať alternatívu. No momentálne je to tak, že ľudská krv sa nedá ani vyrobiť ani plnohodnotne nahradiť. A do budúcna? Ktovie...

Za rozhovor
a informácie ďakuje
Monika Hodnická