Aj v Markušovciach zažiarili LÚČE

My to tu nezachránime, ale môžeme byť príkladom

Paprsky v Markušovciach (Autor: Peter Lazor)
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2007-09-19 10:24:59
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

My to tu nezachránime, ale môžeme byť príkladom
(rozhovor s Jirkom, vedúcim moravskej skupiny PAPRSKY)


Ako ste sa dali dokopy?
• Všetko to začalo svadbou. Vydávala sa jedna naša kamarátka a v našej farnosti
nebol žiaden súbor. Povedala to jednému kamarátovi a on začal dávať dohromady ľudí. Potom sme na tej svadbe zahrali, no a po svadbe sme to mali skončiť. Vtedy sme si vraveli, že by to bola škoda rozpadnúť sa. Už sme niečo spoločne zažili, nacvičili. Bolo nás tak 10-15. Začali sme o tom rozprávať kamarátom a ďalším a ďalším.
Nakoniec z tej prvotnej farnosti v našej kapele už veľa ľudí nezostalo.
Hrávate pravidelne aj na svätých omšiach?
• Áno, pravidelne. Tam, kde hráme na koncerte, zároveň hráme aj na svätej omši.
Sú piesne, ktoré spievate, prezvaté, alebo si texty píšete sami?
• Usilujeme sa väčšinu písať sami, aby sme prinášali niečo nové.
Ste prvýkrát na slovenskom turné?
• Áno. Pred Slovenskom sme už boli aj v Anglicku, kde sme spievali asi tretinu anglicky a zvyšok česky. Pýtali sme sa ich, v akom jazyku máme spievať. Odpoveď znela: „prišli sme na českú kapelu, tak česky“.
Kedy a ako ste sa zoznámili s naším bývalým
kňazom Antonom Kasanom?

• Asi pred tromi rokmi – to bol vtedy ešte na fare vo Vracove. Ako tak chodíme po farnostiach spievať, zoznámime sa aj s miestnymi kňazmi. Tak to bolo aj vo Vracove. Odspievali sme si svoje, odišli a ... nič. Po dvoch rokoch sme sa ocitli na koncerte v Lidečku a tam sme ho znova stretli a vtipne sme poznamenali – veď my sme sa už niekde stretli... Dali sme sa do reči a od tej doby sme začali akosi viac spolupracovať. Odvtedy ho považujeme za nášho veľmi dobrého známeho a kamaráta.
Čo si myslíte o dnešnej mládeži? Zvlášť o tej českej sa hovorí, že nepociťujú potrebu chodiť do kostola... Ako vidíte budúcnosť?
• Budúcnosť? Tá je na nás. My pre to môžeme urobiť to, že pôjdeme príkladom. Nehovorím, že my to tu zachránime. Čo však môže urobiť každý z nás je nepoľaviť a ukázať, že to ide. Samozrejme, nikoho nemožno nútiť. A pokiaľ bude chcieť niekto nasledovať príklad, tak to považujem za akési splnenie našej úlohy. Ale nemyslím si, že je to problém len českej
mládeže. Je to všeobecný trend v Európe. Vidno to na počte sobášov a počte narodených detí. Je to na nás, čo budeme s tým robiť.
Existujete už 11 rokov. Za tú dobu sa určite už mnohí vystriedali...
• Áno, za tých jedenásť rokov prešlo
zborom okolo 170 ľudí. Ja to tak žartovne pomenúvam, že sme taký „prietokový ohrievač“. Niekto pobudne
dva, niekto sedem rokov, niekto je tam už celú dobu... A stále priberáme nových ľudí. Samozrejme, že keď niekto
skončí štúdium, vydá sa alebo sa ožení, odsťahuje sa, tak to už potom veľmi nejde.
Čo by ste odkázali našim mladším a starším
čitateľom?

• Ja by som to nerozdeľoval. Odkázal by som všetkým asi to, že nikto by nemal zakopávať svoje talenty, dary. Každý je v niečom dobrý, treba si to uvedomiť, nájsť to. Nejojkať, ja nič neviem. Každý môže byť v niečom prospešný, a tým prispieť aj k zlepšeniu
stavu v Cirkvi.
Kto vymyslel názov Paprsky (po slovensky
lúče)?

• Je to už tak dávno, že už ani neviem. Podstatné však je, že tak sme to vnímali
- slnko vysiela lúče a my by sme chceli byť tiež takými božími lúčmi.