Putujem ulicami svojej duše

Mirka Janíčková (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Po skončení Základnej školy v Markušovciach chcela študovať reštaurátorstvo.Absolvovala však Cirkevné gymnázium v Levoči.Teraz študuje muzeológiu na Univerzite Matej Bela v Banskej Bystrici, neskôr sa chce venovať histórii.Maľuje, píše poéziu a prózu. Nedávno vydala svoju prvú knižočku s názvom Prosba.Devätnásťročná Miroslava Janíčková

Prečo kniha?
Už od 5. ročníka ZŠ som si písala básničky. Nazbieralo sa ich dosť. Rodina ma povzbudzovala, aby som to dala nejako dokopy. Keď som zaplnila 5 zošitkov, dozrelo vo mne rozhodnutie vydať knižočku. Chcela som sa prihovoriť ľuďom...

Ako to celé začalo?
V jedno ráno som náhodne počula v rádiu reláciu o mladých spisovateľoch. Zaujalo ma rozprávanie mladého muža, ktorý vydal svoju prvú knihu a rozprával o nej.
Nadchlo ma to, a tak som napísala do rádia, poprosila som o radu, ako mám postupovať. Poradili mi, na koho sa mám obrátiť.

A tak začal isto náročný proces.
Presne tak. Dávala som dokopy texty. Grafika knihy sa robila takmer pol roka a najťažšie sa zháňali peniaze. Oslovení sponzori neprejavili záujem so zdôvodnením, že básne nemajú budúcnosť. Keď sa napokon peniažky našli (a tým by som sa chcela sponzorovi poďakovať), knižku vydali vo Vydavateľstve Michala Vaška v Prešove a distribúciu som si zabezpečovala sama.

Tvoja knižka pripomína svojou formou Rúfusove Modlitbičky. Vlastné ilustrácie, striedanie básní a úvah.
Pôvodne som chcela vydať len knižku próz. Mala som ju v samostatnom zošite. No neskôr som sa rozhodla pre túto formu. Niektoré myšlienky viem lepšie vyjadriť podrobne – prózou, iné vo veršoch. No a ilustrácie sú samozrejme moje.

Samozrejme?
Maľovanie je moja veľká záľuba. Už od 6. triedy som mala silnú vôľu a chuť maľovať. A tak som začala navštevovať umeleckú školu. Počas štyroch rokov som stihla absolvovať osem rokov, teda dva ročníky naraz. Absolvovala som prvý stupeň a z druhého stupňa len dva roky. Skončila som kvôli matematike, ktorá bola na gymnáziu náročná a musela som sa jej viac venovať.

Najčastejšími motívmi v knižočke sú láska, Láska, Človek, prosba.
Láska má rôzne podoby – láska rodičovská, medzi súrodencami, partnerská, láska v medziľudských vzťahoch. Kniha je venovaná nielen zaľúbeným, chcela som, aby oslovila mladších aj starších.

V textoch sa láske prihováraš.
Lásku vnímam ako osobu, ako skúsenosť. Rozprávam sa s ňou a rozprávam to Človeku.
Prosím Človeka, aby neodsudzoval lásku, bez toho, aby ju spoznal. Človek, ktorý má v srdci lásku, nemôže byť zlý.

Veľa sa hovorí o morálnom úpadku dnešnej mládeže. Vnímaš to takisto?
Myslím si, že nie je horšia, ako bola mládež predchádzajúcich generácií. Je však oveľa viac ovplyvnená dobou, ktorá nedovoľuje dávať skutočné city príliš najavo. Ak sa človek prejaví možno viac, ako by mal, môže to byť zneužité.
Dnešná mládež dáva najavo to, čo chcú iní. Vplyv médií, kamarátov a okolia, v ktorom žijú, je silný. Rozhodujúca je aj výchova v rodine.
Mladí nevedia, čo so sebou. Nemyslím si, že sú zlí, len hľadajú a potrebujú nájsť zmysel a cieľ života.

Čo ťa v živote ovplyvňuje?
V prvom rade moja rodina – stále som mala a mám podporu najbližších. Aj v mojich aktivitách. Je to perfektné. Potom je to môj snúbenec, ktorému je kniha venovaná. No a v neposlednom rade moji priatelia. Aj pri písaní mojich textov mi pomáhajú svojou kritikou. Ovplyvnilo ma aj navštevovanie cirkevného gymnázia a trávenia voľného času po vyučovaní.Poniektorí rovesníci zo štátneho gymnázia odchádzali po škole väčšinou do baru. Pravdaže aj my sme sa stretávali, no my sme nepotrebovali cigarety, alkohol či marihuanu.

Akú úlohu hrá Boh v tvojom živote?
Vnímam ho ako moje svedomie. A to je veľmi dôležité. Všetko v mojom živote je ovplyvňované vierou cez moje svedomie – moje písanie a maľovanie, rodina, vzťah so snúbencom, kamarátmi. Myslím si, že veriaci človek dokáže viac.

Máš život pred sebou, čo od neho očakávaš?
Veľmi veľa. Najdôležitejšie v mojom živote je mať pokojnú, šťastnú rodinu, veľa detí, byť príkladnou manželkou a matkou. Študujem to, čo ma baví a chcem v tom pokračovať.

Chystáš sa v pomerne mladom veku vymeniť slobodný život za manželský. Dnešná doba takýmto rozhodnutiam nepraje.
Názory sú rôzne, skúsenosti mám pozitívne aj negatívne. Mať rodinu je veľmi zodpovedná vec, no ja nepochybujem o ceste, po ktorej idem. Častá reakcia mladých na moje rozhodnutie je: Čo? Vydávať sa? Nechceš si užívať život? Nechceš si budovať kariéru? Mnohé moje spolužiačky si nevedia predstaviť, že by sa mali vydávať, a preto ma niektoré nevedia pochopiť. Človek sa zmení, ak nájde toho druhého, ktorého ľúbi.
Emancipácia žien je dobrá, ale len do určitej miery. Keď žena chce a má podporu manžela, dokáže skĺbiť rodinu aj kariéru. Mojim snom je byť historičkou. Je to práca, ktorej sa môžem za určitých okolností venovať aj doma.

Historička?
Mala som perfektnú dejepisárku na gymnáziu, ktorá prebudila vo mne nadšenie pre históriu. Cez prázdniny som brigádovala v kaštieli v Markušovciach. Nahliadla som do tejto problematiky, zaujímajú ma súvislosti v histórii.

Zdá sa, že Prosba nie je tvoja prvá a posledná kniha.
Nie. Pripravujem ďalšiu, opäť s vlastnými ilustráciami.

Za rozhovor ďakuje M. Hodnická