Mladé talenty farnosti

Ján Penták (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Existuje veľa možností rozvoja tela i ducha detí a mládeže.
Šport, umenie, kultúra, tvorivá činnosť...
Je však len málo mladých, ktorým učarí organová hudba.
No ak dieťa zvládne sedemročnú prípravu na hudobnej škole za jeden rok, tak vtedy sa už hovorí o talente.
Takýmto je výborný žiak,
pätnásťročný Janko Penták
Rodičom by malo záležať na vše‑ strannom rozvoji svojho dieťaťa. A preto by mali dbať na to, aby malo zmysluplne vyplnený voľný čas.
Väčšinou to býva tak, že rozhodnú za nich už v skorom ranom veku, čomu by sa mali vo svojom voľnom čase venovať. Závisí to od toho, v ktorej oblasti sa to-ktoré dieťa javí ako šikovné. Niektorí rodičia si zasa prajú, aby ich deti pokračovali v záľubách mamky či ocka. V neposlednom rade však rozhodnú i finančné alebo iné podmienky.


V prípade Janka to bolo trošku inak. Až keď bol siedmak, musela ho mamka prehovárať, aby sa prihlásil do organovej školy. Nie príliš nadšený rodičovskou myšlienkou „to išiel skúsiť“.
Teraz je za to vďačný. Z počiatočnej nechute sa po pol roku vyvinula takmer vášeň sedieť za organom alebo za klavírom a to minimálne 5 hodín denne! „Sú chvíle, keď ho musíme od klavíra takmer odháňať“, tvrdí s úsmevom jeho mama, ktorá sa teší z toho, že vtedajšie rozhodnutie bolo správne.
Je mimoriadne pozoruhodné počúvať, s akou samozrejmosťou mi Janko vysvetľoval, ako často cvičí. „V pondelok, stredu, štvrtok, piatok a nedeľu cvičím na klavíri v miestnej základnej škole, v Letohrádku alebo doma. V utorok a sobotu – organ na fare alebo v kostole. Okrem toho mám skúšky s učiteľmi: v utorok organ na fare so sr. Emanuelou (pozn.red.: písali sme o nej v Pad č. 6/2004), v stredu a piatok chodím na klavír do Spišskej Novej Vsi k pani učiteľke Tauberovej.“
Jeho prvým učiteľom hudby bol doc. Adamko. S ním začal školský rok 2002/2003. Od školského roku 2004/2005 sa mu venuje sr. Emanuela. Ako hovorí: „Mám z neho radosť, lebo je to naozaj šikovný a ctižiadostivý chlapec. Držím mu palce, aby sa splnila jeho túžba – dostať sa na Konzervatórium do Košíc. Prijímacie skúšky sa blížia. Budú práve vo Veľkom týždni.“
Janko má poruke ihneď riešenie, ak by mu to konzervatórium nebodaj nevyšlo. „V takom prípade si zvolím gymnázium a potom budem pokračovať v štúdiu hudby.“ Z jeho slov cítiť, že to nie je už iba záľuba, ale zdá sa, že i životný cieľ. Okrem hudby mu na ostatné koníčky neostáva čas. Obľúbeným predmetom je však aj slovenčina a literatúra a s tým spojený prednes poézie a prózy.
To, že sa venuje nielen hre na hudobný nástroj, ale je dosť dobre aj teoreticky „podkutý“, vyplynulo z jeho monológu, keď s nadšením rozprával o svojich obľúbených kom­ponistoch a ich dielach. „Je ním jednoznačne Bach, ktorý je kmeňovým základom hudby. Skladby sú síce náročné, ale veľmi pekné. A hlavne jeho dvojhlasné Klavírne invencie“, hovorí s rozžiarenými očami.
Má vôbec taký nadšenec počas hry za hudobným nástrojom pred poslucháčmi trému? „V prvých okamihoch trošku aj áno“, hovorí, „ale potom sa akosi ponorím do hudby a nevnímam to, že ma ľudia počúvajú.“
Janko má ešte dvoch súrodencov. Trinásťročného brata Mateja, ktorého záľubou je šport a budúca prváčka Kristínka, ktorá sa doposiaľ najlepšie prejavuje tancom.
Okrem plánov do budúcnosti má však Janko ešte jeden veľký sen. Mať vlastné koncertné krídlo značky Petrof.
Držíme palce jemu i ostatným deťom vo farnosti, aby sa im darilo rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti.