Jediná reč, ktorú sa dnes oplatí naučiť

--------- (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V rámci Roka Eucharistie sa začalo v Markušovciach náboženské vzdelávanie pod názvom Biblické dni. Ide o cyklus prednášok z oblasti biblistiky. Druhým prednášateľom bola rodáčka z Tvrdošína sr. Júlia, vlastným menom Daniela Iskrová, ktorá toho času pôsobí ako odborná asistentka na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.


Prednáška bola zameraná na jeden z Pavlových listov, konkrétne List Filemonovi. Ide o najkratší list, ktorý je adresovaný nielen Filemonovi, zámožnému občanovi v Kolosách, v ktorého dome sa zhromažďovala koloská prvokresťanská obec, ale je venovaný aj prvotnej cirkvi. Jeho posolstvo je určené kresťanom na zhromaždení vtedy aj dnes, to znamená aj nám, aj mne.

Rodák z helenistického mesta Tarzu
Sv.Pavol sa narodil sa ca. 35 rokov pred Kristom. Bol stúpencom Gamalierovej školy a nasledovníkom Krista. Dá sa povedať, že bol vlastne kozmopolita. Od narodenia bol židom, okrem toho bol farizejom z Benjamínovho kmeňa, jeho materinskou rečou bola aramejčina, ovládal reč Tarzu a zároveň bol rímskym občanom. Po svojom obrátení bol známy svojimi misionárskymi aktivitami, a tak je označovaný za pútnika na celom oblúku Stredozemného mora. Zomiera v Ríme ako mučeník za vlády Nerona.
O Pavlovom obrátení z prenasledovateľa na stúpenca Krista sa dočítame v Skutkoch apoštolov. Táto udalosť je zobrazená vo Svätom písme trikrát (Sk 9, Sk 22, Sk 26). Jeho radikálne obrátenie nastalo vtedy, keď sa mu Ježiš zjavil na ceste do Damasku. Odvtedy začal Pavol úplne iným spôsobom vnímať Krista, ale aj seba samého.

List Filemonovi
Tento krátky spis – má iba 25 veršov a žiadnu kapitolu - je majstrovským dielom Pavla, poznačený vysokou diplomaciou, ľudskosťou, sociálnym cítením v duchu kresťanskej viery a ukážkou jeho psychologického umenia.

Obsah listu
Filemon bol váženým občanom v Kolosách, ktorého Pavol obrátil na kresťanskú vieru. Svojím postavením a majetkami pomáhal cirkevnej obci v Kolosách. V jeho dome sa zhromažďovali prvotní kresťania. Vyznačoval sa veľkou láskou voči veriacim.
Filemonovi utiekol otrok Onezim a pritom aj okradol svojho pána. Ak otrok bol vo vtedajších časoch zbeh aj zlodej, mohol ho jeho pán dať zbičovať až na smrť. Onezim našiel útočisko u Pavla, ktorý ho priviedol k viere. Mohol si ho ponechať ako pomocníka, no posiela ho späť so sprievodným listom k Filemonovi, od ktorého ušiel. V liste mu kladie na srdce, aby prijal svojho otroka, a to nielen ako „milovaného brata“, ale ako jeho samého.

Význam listu
Spočiatku sa mnohí autori zhodovali v tom, že ide o tému otroctva a slobody. Po dlhodobých diskusiách sa autori v 20.storočí zhodli v tom, že ide o tému kresťanskej lásky.
Svätý Pavol mal bohatú skúsenosť z poznania, a teda aj schopnosť pochopiť niekoho, kto trpí. Všetko urobil v duchu lásky. Prijme Onezima s láskou, vypočuje ho s láskou. To znamená, prijme ho takého, aký je. Ako „neužitočného sluhu“ (Flm 11), to znamená bez viery, ktorého „splodí v okovách“ (Flm 10), čo znamená, že ho privedie k viere, zasadí do Onezima Kristove hodnoty a označí ho „užitočným“ (Flm 11). Pavol dáva priestor samovoľnosti, pretože nechce to robiť pod tlakom.
Čo sa stane po návrate Onezima k svojmu pánovi? Filemon mu nemôže udeliť slobodu, pretože by hrozilo, že i ostatní otroci by konvertovali len kvôli tomu, aby získali slobodu. Pavlov úmysel bol iný. Chcel doviesť Filemona k tomu, aby pochopil, čo sa stalo. Onezim bol „neužitočný“ a stal sa „užitočným“. Boh vstúpil do zla: dovedie Onezima k Pavlovi, vyleje svoju lásku naňho a povolá ho. Pavol rozpoznal, že tak ako Filemon ostal pánom, Onezim otrokom, ale stal sa kresťanom. Postavenie sa nemení, ale zmenilo sa čosi viac. Stáva sa milovaným bratom. Pavol tak apeluje na lásku a vieru, ktorú Filemon mal. Na tomto základe od neho žiada, aby prijal Onezima v kresťanskej láske a používa imperatív lásky: „prijmi ho“ (Flm 17). Boh prijal a povolal Onezima, Pavol prijal Onezima a žiada to aj od Filemona. Z toho vyplýva dôstojná láska kresťana: uskutočňovanie dobra z vlastnej iniciatívy, bezplatne a nenanútene. Tomu sa hovorí agapé (gr.láska). Je kľúčom a riešením na problémové situácie. Týmto sa dajú zmeniť situácie od podstaty, od koreňa. Pavol nežiada od Filemona spoločenskú slobodu. Kresťanská láska nemení postavenie pána a otroka, ale mení kvalitu vzťahu. A tak sú apoštol, pán i otrok prepojení v láske. Novosť Krista prekonáva všetko. Vedie k novému vzťahu medzi osobami.

Posolstvo aj pre kresťanov dneška
Ku Kristovej láske sa priblížime cvičením sa v prijatí iných ľudí. Je to výzva ku typickým kresťanským hodnotám bratstva a lásky medzi osobami v rodinách, spoločenstvách, v štáte... Láska je dušou všetkého. Za vierou a štedrosťou sa má skrývať láska. Boh nechce byť milovaný sám, ale aby láska voči nemu zišla aj k druhým. Skutočná láska zasiahne do podstaty a snaží sa budovať len pozitíva. Ak sa to prenesie do rodín a človek nebude hľadať len seba, dajú sa riešiť neduhy, ako sú žiarlivosť, závisť, klamstvo...
Každý poskytne len toľko lásky, nakoľko je milovaný. Zdá sa to byť nepraktizovateľné. Áno, na úrovni ľudí. Preto je potrebné vsádzať na lásku k Bohu. Ak bude fungovať takáto láska, zároveň vytryskne na iných miestach možnosť riešenia problémov. Ak odsúvame problémy na horizontálnej rovine, hrozí, že explodujú na iných miestach. Aby sme si rozumeli, nestačí byť rovnakej pleti, národnosti či kultúry. Ide o oveľa viac. Je tu reč, nevyhnutná na vzájomné porozumenie – láska. Láska kresťanov orientovaná na Krista nás transformuje z tých, čo sú milovaní na to, aby milovali. A ak budú milovať, budú milovaní. Bez takejto lásky vybuchujú napätia.
Neoplatí sa teda zdokonaľovať sa v tejto reči?

Prednáška sa konala 5.12.2004