Čítate? Koľko čítate? Čo čítate?

Editorial

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Čítate? Koľko čítate? Čo čítate? Nie, nerobím anketu, ani sondu do svedomia, len vám chcem položiť otázku, či viete, ktorá kniha je najpredávanejšou v dejinách Slovenska? Zalial ma zvláštny pocit, keď som si v marcovom čísle Slovenských pohľadov (3/2003) v príspevku Ivana Kučmu prečítala výsledky prieskumu, že je ňou kuchárska kniha Recepty zo Života. V prvom momente som nevedela, či sa mám zasmiať alebo zaplakať. No nakoniec som si len povzdychla – je to síce pekné, že naše skvelé slovenské gazdinky (aj v mužskom svete) sa usilujú vylepšovať svoje kulinárske umenie, ale ako sa hovorí: „Nielen chlebom je človek živý...“
Možnože odpoveď na otázku o najpredávanejšej knihe nie je až tak podstatná ako druhá otázka, ktorú vám položím. Viete, čo čítajú vaše deti, ak vôbec čítajú?
Nedávno sa mi dostala do rúk (už aj slovenská verzia) knižky pre deti o Pokémonoch. Neviem, či to vôbec môžem nazvať knihou, skôr akousi brožúrou či katalógom... Pokémoni sú (pre mňa neidentifikovateľné) postavičky a je ich obrovský počet. Každá má svoje meno a divokú charakteristiku : napr. typický znak - vírus alebo druhy smrtiacej zbrane, ktorú používa....atď. A tiež každá má číslo(!) Vraj „kvôli lepšej a rýchlejšej orientácii“, vysvetľujú mi deti zo ZŠ. Očíslované rozprávkové postavy! Doposiaľ som si myslela, že postavám sa prideľovali čísla len v tých najhroznejších režimoch.
V klasickej rozprávke ide o boj dobra a zla, kde zlo býva potrestané a dobro víťazí. Pri týchto postavičkách som však nadobudla zmätené pocity a nevedela som jednoznačne určiť, ktorí sú tí dobrí a ktorí zlí. Nie je to jednoznačné ani z výrazu tváre (ak vôbec pokémon nejakú má) a ani z konania. Pri tých zlých sa deti dopodrobna oboznámia s vývojom zlého – od maličkého až po tzv. „majstra“. Na každom vývojovom stupni sa to patrične „zbrutalnieva“. K dispozícii majú zoznam všetkých útočných zbraní, a dozvedia sa, ktoré najlepšie a najrýchlejšie zabíjajú, ničia, búrajú... A tí tzv. dobrí víťazia ešte silnejšími zbraňami a prešibanosťou, ktorú označujú šikovnosťou. Deti sa s takýmito „vzormi“ veľmi rýchlo stotožňujú a napodobňujú ich správanie, mimiku, gestikuláciu, reč, resp. len zvuky.
Som z toho zmätená. Nie div, že takýmto deťom, ktorých rodičia nekontrolujú, čo čítajú, nebudeme rozumieť. Ani artikulačne, ani názorovo.
A čo čítame my, dospelí?
Ktovie, čo všetko by deti vyčítali nám(!), keby zistili, aký brak dospeláci prevažne čítajú. Milí farníci, chcem veriť, že patríte k ľuďom, ktorí majú zmysel pre hodnotné knižky. Využime čas prázdnin a dovoleniek na to, aby sme prehodnotili „duchovnú potravu“, ktorou sýtime naše srdcia a myšlienky a ktorá nás chtiac či nechtiac ovplyvňuje.