Editoriál

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2014-10-13 10:45:24
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Milí čitatelia!
Dovoľte mi, aby som využila zásadnú vlastnosť editoriálu a bola v ňom osobná.
Pred časom vyvstala v našej farnosti otázka, ako máme oslovovať nášho kňaza. Vzdelaním dosiahol titul profesor a zároveň svojím povolaním je kňazom a farárom našej farnosti. Odpoveď prišla priamo od neho a myslím si, že prirodzená. Ako uviedol, pre svojich študentov je profesorom a pre svojich farníkov farárom. Jednoduché. Ja ho však dnes oslovím trošku inak.
Drahý náš duchovný otec Ján!
Slovo otec má veľkú hodnotu. Pomenováva toho, kto je „hlavou“ rodiny, kto sa stará o svoje deti, aby mali to, čo potrebujú, chce pre nich to najlepšie. Má pevný charakter, vie dodržať slovo a usiluje sa byť oporou pre tých, ktorí sú mu zverení. Má svojich najbližších rád a vie sa ich zastať.
Vy ste sa stali na dvanásť rokov duchovným otcom Markušovčanov, Tepličanov, Lieskovancov. Som presvedčená, že ste si svoju úlohu „otca“ splnili.
Pod - navonok zdanlivo -  „neprestrelnou vestou Gorala“  bije vo Vás kus dobrého otcovského srdca. To môžu potvrdiť tí, ktorí mali možnosť viackrát a častejšie viesť s Vami zmysluplné rozhovory na všelijaké témy. Som vďačná za to, že som mohla patriť k takýmto ľuďom. Ďakujem za množstvo času, kedy ste boli ochotný spoločne hľadať odpovede na rozličné – teologické alebo spoločenské otázky, a tak ste sa usilovali ukazovať smerovanie dnešného katolíka.
Kto dokázal pozorne počúvať Vaše príhovory a mal pritom srdce otvorené, mohol sa mnohému dobrému naučiť. Kto sleduje Vaše mnohoraké aktivity, vie, že sa usilujete držať pravú katolícku líniu, ktorú hlása náš Svätý Otec.
V tomto našom poslednom spoločnom čísle časopisu by som sa Vám chcela osobitne poďakovať za vedenie našej redakcie. Lenže to by znelo dosť stroho. Ďakujem Vám za osobné duchovné vedenie, za povzbudenia, pochopenie, ale aj za ochotu riešiť problémy. Ale hlavne za to, že Vám na nás záležalo. A to je to najpodstatnejšie.
Vážim si aj to, že ste dokázali jasne pomenovať aj svoje slabé miesta. To svedčí o veľkosti človeka.  Ste kňazom, ktorému Boh udelil ďalšie talenty. A  preto je potrebné ich ďalej rozvíjať. Som presvedčená, že napriek Vášmu intelektuálnemu záberu ostávate vo svojom srdci na prvom mieste kňazom. Kristovým kňazom. A to najviac oceňujem.
Prajem Vám, aby ste v ďalšom Vašom úseku života pokračovali cestou, ktorú pre Vás pripravil náš Pán. Máte vnímavé srdce, určite budete „počuť“, kam Vás volá, aby ste naplnili svoje poslanie.  
Na túto cestu Vám spolu s celou redakciou vyprosujem len jedno – nech Vás Boh požehnáva, aby ste boli vo svojom kňazskom živote svetlom sveta a soľou zeme.
Úprimná vďaka za všetko
Monika Hodnická,
šéfredaktorka
louboutin uk nike air max 90 pas cher nike scarpe christian louboutin outlet uk air max pas cher longchamp soldes