Editoriál

Milí čitatelia!

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2014-10-13 10:49:22
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V básni známeho slovenského autora, ktorá má názov Ako sa pije zo studničky, a ktorá je už aj zhudobnená, sa píše: „K studničke musíš kľaknúť. Inak by si nevedela z nej živú vodu piť.“
Tieto verše považujem za veľmi oslovujúce práve vo veľkonočnom období. Človek nemusí byť ani veľkým znalcom básní, aby pochopil význam slov studnička a tiež živá voda.
Naozaj, ak sa chceme napiť z Prameňa, musíme si kľaknúť vo svojom srdci. Obrúsiť pýchu, skresať zo svojho egoizmu, zísť dole z piedestálu svojej povážlivej nadutosti, usilovať sa o dodržiavanie Božích prikázaní. Som presvedčená, že mnohí v pôstnom období „pracovali na sebe“, aby sa priblížili aspoň o krôčik k ideálu, ku ktorému sa máme celý život približovať. Odhliadnúc od toho, do akej miery sa nám to podarilo alebo nepodarilo.
Myslím si tiež, že viacerí sa pripoja k názoru, že Veľkonočné trojdnie je najsilnejším duchovným a citovým prežívaním veriaceho, ktorý berie život s Bohom vážne.
Čo už môže byť istejšie v živote človeka ako to, že sme vykúpení Kristovou smrťou? Tento fakt nestačí prijať len svojím rozumom a súhlasiť s ním. Pokiaľ ho nedostaneme do svojho srdca a neuveríme tomu, potom to bude stále len povrchné prežívanie kresťanského života, počas ktorého si často zúfame a bedákame, keď sa naše životné plány vyvíjajú iným smerom, ako by sme my chceli. Predstavujem si to obrazne tak, akoby vedľa nás kráčal Ježiš a my občas „pobehneme“ dopredu, občas „zaostávame“... Pokiaľ však nezosúladíme s Ním krok, budú sa naše životné plány s Božími plánmi míňať. A to má dopad na človeka a na ľudstvo. Napríklad aj v podobe tej celosvetovej hospodárskej krízy. Tak, ako to raz povedal Ján Pavol II.: „Božie plány sa nezhodujú s ľudskými. Sú totiž nekonečne lepšie.“ Problémom nás ľudí je mnohokrát to, že tým Božím plánom nerozumieme, lebo im nechceme porozumieť. Porozumieť im, znamená kľaknúť si k studničke živej vody.

Kľaknúť si k Prameňu často bolí. Povzbudzujúce pritom je že všetko, čo má v živote hodnotu a cenu „niečo stojí“ – obetu, sebazaprenie, stratu, prijímanie ťažkých a ľudsky nevysvetliteľných udalostí s odovzdanosťou do Božej vôle. Pozitívne pritom je, že nie sme sami. Boh nás nikdy neopustí, ak budeme po ňom túžiť. Veríme tomu?

Prajem nám všetkým, aby nás počas tohtoročných veľkonočných sviatkov „neboleli kolená“, keď sa budeme chcieť napiť zo studničky živej vody. A aby nám to vydržalo čo najdlhšie.scarpe nike sac longchamp pliage pas cher sac longchamp pas cher louis vuitton borse louboutin uk shoes syndicatmixte-avesnes.fr