Editoriál

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2008-03-24 01:25:25
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Je desať rokov veľa alebo málo? Ťažko od­povedať na polovičnú otázku.
Je desať rokov veľa alebo málo vo vydávaní farského časopisu?


Neviem, ako sa to javí vám, milí čitatelia, no mne to pripadá priam neuveriteľné. Držíte v ru­kách päťdesiate vydané číslo nášho časopisu práve začatého 10. ročníka. Z nich bolo štyridsať s plnofarebnou prednou i zadnou stranou. Keby sme to ale chceli porovnať s celoslovenskými Katolíckymi novinami, ktoré boli založené v roku 1849, tak je to priam zanedbateľné číslo. Ja sa však na to pozerám trošku inak. Porovnávam to napríklad s devätnástinami našej porevolučnej slobody, s 15. výročím vzniku samostatnej Slovenskej republiky alebo s 15. výročím fungovania rádia Lumen. Vtedy je to porovnanie s dĺžkou vydávania farského časopisu celkom potešujúce.
V marci 1999 sme začali hľadať cestu, ktorou sa budeme prihovárať našim farníkom. To hľadanie trvá dodnes. Za celé to obdobie vzniklo mnoho pekných rozhovorov, príhovorov, článkov, ankiet, postrehov... a chcem veriť, že nás to tak trošku ako farskú rodinu spájalo. Ak sa ma niekto spýta, či mňa/nás to ešte stále baví? Tak mi nedá odpovedať inak, než takto: ak za tých desať rokov aspoň jeden človek pocítil, že sa mu prostredníctvom niektorého článku Boh prihovoril, tak to stálo zato. Som presvedčená, že oprávnene. Pretože redaktori nášho farského časopisu sa modlia k Duchu Svätému, aby ich pri písaní viedol. Okrem toho sme zahrnutí aj do modlitieb našich kňazov a dúfame, že myslíte na nás aj vy vo vašich modlitbách. Inak by dobré dielo nefungovalo.
A tak mi neprichodí na tomto mieste nič iné, len poďakovať a tešiť sa. Poďakovať Bohu, že nás viedol a neopúšťal aj v časoch, keď to bolo ťažšie. Poďakovať pánu farárovi Dudovi za duchovné vedenie a časté povzbudenie. Všetkým pánom kaplánom a bohoslovcom za modlitby a spoluprácu, no a samozrejme všetkým členom redakcie – terajším i bývalým a tiež všetkým prispievateľom. V neposlednom rade ďakujem aj vám, naši čitatelia, kvôli ktorým „fungujeme“, za priazeň i za to, že mnohí šírite naše dielko ďalej – svojim blízkym i známym aj mimo našej farnosti.
No a teším sa z toho, že sa učíme formovať svoje srdcia aj prostredníctvom formulovania svojich názorov a že pisatelia už nemajú obavy sa pod články podpísať. Vnímam to veľmi pozitívne, že sa chceme vzájomne podeliť o názory, postoje, o prežívanie svojej viery. Prispieva to aj k duchovnému osobnostnému rastu.
S prosbou o modlitbu do ďalšieho – dúfame, že tvorivého obdobia – všetkým čitateľom prajem stále pekné a požehnané čítanie nielen nášho farského časopisu, ale aj ďalšej hodnotnej literatúry.