Nezaspať na vavrínoch

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Aleluja! Ježiš vstal zmŕtvych! Zvíťazil nad zlom a víťazí aj v mojom živote! Takto radostne môže zvolať ten, kto sa snažil prežívať pôstne obdobie naplno. Ten, kto sa pripravoval modlitbou, almužnou, odriekaním a intenzívnejšou láskou k blížnemu a tak sa s Božou pomocou „dopracoval“ aspoň k malej premene svojho srdca. Takýto človek pochopil nielen zmysel pôstneho obdobia, ktoré vyústilo do nádhernej slávnosti Veľkej noci, ale chápe aj samotný zmysel života.
Správne prežité pôstne obdobie, za ktorým nasleduje radosť z veľkonočného posolstva, obrazne pripomína našu každodennú námahu v praktickom živote. Pripomína napríklad úsilie športovca, ktorý poctivo trénuje, odrieka si pohodlie a napokon získa medailu. Jeho námaha stála za to. Alebo študent, ktorý presedí dlhý čas nad knihami, musí vypracovať množstvo úloh a niekoľkokrát si učivo zopakovať, aby nakoniec mohol slávnostne prijať vysvedčenie či diplom. Taktiež hospodár, ktorý obetuje veľa času a namáhavej práce na poli, aby nakoniec pozbieral peknú úrodu. Ako aj otec rodiny, ktorý stavia dom. Stojí ho to tiež veľa času a námahy, aby sa mohli nakoniec šťastne nasťahovať do nového príbytku. A tak by sme mohli vymenovávať ďalej. Jednoducho povedané – každá statočná a obetavá práca má svoj zmysel, ak sa vykonáva s dobrým úmyslom. Výsledok takého úsilia je skôr či neskôr odmenou.
Čo by však nasledovalo za tým, ak by sa chcel športovec po získaní vytúženej medaily už len „vyhrievať“ na slniečku popularity? Veľmi rýchlo by upadol do zabudnutia. Podobne by pochodil študent, ktorý by všade len ukazoval svoje pekné vysvedčenie a prestal by pracovať na rozvoji svojich schopností a zručností. Po čase by ho predbehli usilovnejší. Tiež hospodár, ktorý by po úspešnom zbere úrody už len hodoval. Onedlho by sa mu zásoby minuli. To isté by pocítil aj staviteľ, ktorý by si s obľubou len obzeral svoj dom. Po čase by zistil, že pomaly chátra a treba ho opravovať. O takýchto ľuďoch by sme v svetskej terminológii možno obrazne povedali, že zaspali na vavrínoch. V okamihu radosti z dosiahnutého úspechu sa u nich akoby zastavil čas. Skončili s úsilím.
Tak ako v praktickom živote, aj v duchovnom prežívaní sa môže ľahko stať, že „zaspíme na vavrínoch“. V kresťanskej terminológii tomu hovoríme, že človek spyšnie. Aj napriek úprimne a dobre prežitému pôstu a radostne prežitej Veľkej noci nesmieme dopustiť, aby nás ovládla nebezpečná myšlienka – „tak, polepšili sme sa, máme opäť „pokoj“ až do adventu.“
Nielen v čase pôstu, ale počas celého roka nám treba predstupovať pred Pána a spolu s mýtnikom vyznať: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lk 18,13). Pretože raz budeme pred Pánom skladať účty za každý deň nášho života. Nie iba za tie, kedy sme sa usilovali byť lepšími.
Nech nám je teda radosť z veľkonočného víťazstva Krista nad zlom posilou v tom, aby sme sa usilovali o každodennú premenu srdca. A ako hovorí istý autor: „Zmena sa nezačína cítiť vtedy, keď človek začne bojovať proti hriechu, ale keď začne konať niečo dobré, keď sa mu v srdci ujíma dobro. Proces zmeny dosahuje vrchol, keď to dobro dozrie a prináša ovocie i navonok.“