Milí čitatelia!

editoriál

Monika Hodnická (Autor: archív redakcie)
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2007-10-31 12:19:18
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Tohtoročné pred­pos­ledné číslo nášho časopisu je venované v prevažnej miere sviatku tých, ktorí nás už predišli do večnosti.

Odišli a odchádzajú tam rôzni ľudia – starí aj mladí, chorí i zdraví. Odchádzajú, pretože je to prirodzený proces, ale odchádzajú i takí, ktorým odísť z tohto sveta „pomohli“ iní, prípadne si to úmyselne spôsobili sami. Tak či onak, tento prechod čaká nás všetkých. Pri tejto príležitosti mi prichádza na um, ako zriedkavo dokážeme byť vďační za ľudí, ktorých tu už niet. Je už samozrejmosťou, že pri hrobe zapálime sviečku, pomodlíme sa za spásu duše, alebo potrebujeme jednoducho ešte čo-to porozprávať zosnulému. Podľa mňa by sme nemali zabúdať aj na to, že máme ďakovať Bohu za ľudí, ktorých nám nie náhodne poslal do nášho života a ktorých si už On povolal k sebe. Veď koľkokrát môžeme vďačiť Bohu za to, že cez tú či onú osobu nám rozličným spôsobom pomohol. Niekedy to bolo múdre povzbudenie alebo aj výchovné pokarhanie. Inokedy nám dal Pán skrze iného človeka poznať, ako máme kráčať životom ďalej. Boli situácie, keď sme sa jednoduchým prizeraním sa spôsobu života toho druhého mnohému dobrému naučili, prípadne sme mnohé veci v živote pochopili...
Je to tak. Boh sa stal človekom a práve aj cez človeka sa nám prihovára. Sú chvíle, keď to pochopíme hneď, no sú aj také, ktoré pochopíme až vtedy, keď ten človek z toho sveta už odíde. Ďakovať by sme mali aj za ľudí, s ktorými sme možno celkom dobre nevychádzali. Navonok sa to možno zdá zvláštne, ale v podstate takí ľudia, s ktorými bolo problematické vytvárať vzťahy, mohli nám paradoxne najviac pomôcť – „učili“ nás trpezlivosti, pokore, obrusovaniu egocentrizmu, hľadaniu kompromisov... a mnohým iným užitočným veciam, ktorým by sme sa pri stretnutí s láskavým, dobrým a chápajúcim človekom možno až tak veľmi učiť nemuseli.
Každý ľudský život je dar. Od počatia až po prirodzenú smrť. Ďakujme preto zaň počas života a buďme vďační aj vtedy, keď si ten „požičaný“ dar Pán vezme k sebe späť. Najkrajšie to podľa mňa vyjadril sv. Augustín po tom, čo umrela jeho mama: „Nesmúťme, že sme ju stratili, ale ďakujme, že sme ju mali.“
Požehnané sviatky Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých naplnené vďačnosťou vyprosuje
Monika Hodnická