Kam sa, človeče, ponáhľaš?

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Upršané počasie, kopec povinností, únava z celého dňa, týždňa. Povedala som si, že i napriek tomu chcem stihnúť večernú sv. omšu. V cudzom meste to robievam rada. Akosi to cudzie prostredie umocňuje môj duchovný zážitok. K večeru ma už chuť pomaly prechádzala, ale predsa len som dobehla na sv. omšu 15 minút po jej začatí. Viem to presne. Upozornili ma na to nástenné hodiny (!), ktoré viseli vľavo od oltára. Bol to pre mňa šok. Doposiaľ som navštívila množstvo kostolov, ale hodiny na stene neboli ani v jednom z nich. Tí, ktorí ste už boli v Kostole Jezuitov v Ružomberku, viete, o čom je reč. V prvých minútach som bola nazlostená na to, že ľudia zavesili taký rušivý prvok na stenu. Takto som si chcela pred sebou ospravedlniť svoje meškanie. Počas sv. omše mi však prišla na um myšlienka, ktorú vyslovil istý kňaz v homílii v októbri – v mesiaci ruženca: „mnohí si myslia, že ruženec je pre dôchodcov, nezamestnaných, ... teda pre tých, ktorí majú relatívne viacej času. No opak môže byť pravdou. Ruženec je práve pre tých, ktorý ten čas nemajú, aby si ho už konečne našli.“ Tieto slová na mňa zapôsobili a v spojení s hodinami mi to dávalo podnet na zamyslenie – kam sa, človeče, ponáhľaš? Mnohí sa ráno pýtajú: „Ako len zvládnem to množstvo práce, ktoré ma dnes čaká?“ A večer „odkväcnú“ do postele bez toho, aby za deň poďakovali a krátko ho podrobili bilancii vo večernom spytovaní svedomia. Učíme sa plánovať si dni, týždne, termíny... A predsa to mnohokrát nezvládame. Existujú rôzne formy a metódy, ako zvládať stres a zhon. No vo väčšine prípadov nám ponúkajú „zaručené“ recepty rôzne spolky, sekty, jogínske kluby a podivné NEW AGE - smery. Na prvý pohľad lákavé a presvedčivé aj so zdanlivými výsledkami. Na povrchu. Pod ich povrchom sa však skrýva tvrdá ideológia. Ak do toho poriadne nahliadnete, zistíte, že ste boli oklamaní a stali ste sa na tej či onej metóde závislí. Stratili ste vnútornú slobodu. Je potrebné plánovať si čas. Ale plánovať si ho v modlitbe s Bohom. Tak ako to tvrdil pápež Ján XXIII.. On sa modlil každé ráno, aby mu Boh pomohol naplánovať si múdro len jeden deň. A síce ten, ktorý má práve pred sebou. Aby sa vyhol dvom zlám - uponáhľanosti a nerozhodnosti. Ako tvrdí: „Nemusím sa ani štvať, ani nerozhodne váhať. Boh pozná moje kroky, ich rýchlosť, moje možnosti, moju mieru. On ma ani nepreceňuje, ani nepodceňuje. On ide spolu so mnou za predpokladu, že sa vydám po jeho cestách a vo svojom plánovaní nechám priestor pre Jeho plány so mnou.“ Jediným predpokladom, ako zvládať stresy a nájsť si čas na múdre a potrebné veci v živote, je nájsť v prvom rade pokoj. Boží pokoj v srdci. Nie ten dočasný a chvíľkový, ktorý ponúka svet. Som rada, že tie hodiny v ružomberskom kostole visia. Nech sú výzvou. A nech každému pošepnú – je najvyšší čas! Zastav sa a pouvažuj! Prajem vám múdro a hodnotne prežitú každú minútu dňa.