Milí čitatelia!

Editoriál

Monika Hodnická (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Týmto chcem pripomenúť, koľké dobrá máme aj my v našej farnosti. Zvykli sme si na ne veľmi rýchlo, až tak, že to považujeme za samozrejmosť. Mám na mysli všetky tie služby, ktorými sa veriaci obetujú pre dobro farnosti. Prežívať svätú omšu za sprievodu hudobného nástroja je u nás až príliš samozrejmé. Mladí kantori vkladajú do hry na organe kus svojho srdca. Nechcú sklamať v tradícii, ktorú tu zanechal pán Kamenický. Uvedomujeme si však, že mladí obetujú pri tom dosť veľa svojho voľného času, ktorý by mohli využiť inak a ktorého je u dnešných študentov stále primálo? Túto službu si plnia veľmi zodpovedne. Možno aj na úkor školských povinností. Pre nás všetkých.
Koľkí z nás im za to z času na čas poďakujeme?
Ďalej je to uprataný, čistý kostol. Aké samozrejmé! Samozrejmé? Tí, ktorí sa na tejto službe podieľajú, vedia, že to také samozrejmé nie je. Aj týmto farníkom je potrebné poďakovať. Nie je to samozrejmosť. So zahanbením si to uvedomujem aj ja, pretože sa mi tiež nepodarilo splniť si túto povinnosť. A je to o to väčšia obeta, keď urobia prácu aj za iných.
Takisto ľudia, ktorí si bez zaváhania vyberú z práce dovolenku, pretože je potrebné zapojiť sa do brigády pri kostole. Neprepočítavajú, koľko tým stratia, alebo či sa im dovolenka nezíde inokedy, pre seba. Aj vtedy počuť biť dobré, obetavé srdcia. A takto by sme mohli menovať ďalších – zodpovedných za chod kostola, za spoločné modlitby pred svätou omšou, za modlitby, ktoré obetujú chorí za našu farnosť a za všetky ďalšie väčšie či menšie služby, ktoré sú už neodmysliteľnou súčasťou markušovskej farnosti.
Možno si poviete, veď je to normálne, že sa nájdu ľudia, ktorí sa takýmto činnostiam chcú venovať. Áno, prvým predpokladom je chuť zapojiť sa. No vytrvať v dobrej službe si už vyžaduje určitú dávku obety. A za to by sme všetkým týmto ľuďom mali z času na čas povedať to slovko ďakujem. Za seba, osobne.
Pretože svoju službu ponúkajú nám všetkým – tebe i mne - a tým spoluvytvárajú naše farské spoločenstvo.