Editoriál

Monika Hodnická (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Zaiste sú už izby upratané, vianočné pečivo upečené, hudobné nahrávky s koledami oprášené. Vianočný stromček upevnený v stojane, ozdoby, lamety, mikulášikovia, zvončeky... Všetko na svojom mieste. Jednoducho vianočný poriadok a dekorácia sú prichystané na najmilšie sviatky roka. Tie na nás silno vplývajú a mali by hlavne pozitívne formovať náš charakter. Zvlášť adventná príprava predtým.
Ale ruku na srdce, čo všetko nás ešte formuje, respektíve deformuje? V neposlednom rade aj módne trendy, ktoré sa valia zo všetkých strán. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby si však Slovák vedel vyberať. A na to nepotrebuje nič iné, len svoj zdravý úsudok a vycibrený cit pre krásno.
Obdobie pred Novembrom 89 nenaučilo ľudí vyberať si. Nebolo totiž z čoho. Otvorené hranice spôsobili, že sa mnoho ľudí ešte stále nevie nabažiť toho, čo doposiaľ nebolo. Bez ohľadu na vkus a estetiku. A tak si bezhlavo kupujeme predmety, ktoré v konečnom dôsledku ani nepotrebujeme, ale... má ich aj kolegyňa z práce a už aj susedia a vraj to teraz „letí“. Takže sa tým treba tiež obklopiť. A tak si nosíme zo susedných štátov všeličo. Umelé stromčeky s motívom jesenného lístia, tancujúce umelé kvety, ceduľky na dvere s rôznymi nápismi... Hlavne, že je to lacné. A keď si zakúpite dva, dostanete tretí zdarma. Kladiem si otázku, načo mi budú tri rovnako škaredé nezmysené predmety? O vkuse či estetike nehovoriac. Tohtoročným hitom bol vraj umelohmotný bocian, veľký hnedý slimák a zelená žaba, ktoré sa „vhodne“ umiestnia do záhrady. Došlo to až do takých rozmerov, že strácame nielen zmysel pre krásu, ale už aj súdnosť nad sebou. Čo symbolizujú napríklad dva betónové levy na stĺpoch pred novým rodinným domom? To, že niekto obľubuje gýče, je v podstate každého osobná vec. Skôr mi je smutno z toho, keď veci „kradnú hodnoty“. Názorným príkladom bola moja skúsenosť z prechádzky mestom. Prezerala som si vianočné výklady. Boli všelijaké a našlo sa v nich všeličo. Od pohybujúceho sa mikuláša cez moderné betlehemy, v ktorých Ježiško dvíha ruku – samozrejme na baterky až po lietajúce hviezdy. V nemom úžase som však zastala pred jedným z nich. Za sklom boli vianočne vyzdobené záchodové misy! Kam smeruje ľudský zmysel pre krásu a estetiku? Hoci mi bolo povedané, že „čo je na tom, veď tieto výrobky obchod naozaj ponúka. Čo mal teda majiteľ vyzdobiť?“ Po takomto argumente som ostala v nemom úžase druhýkrát. Časť nášho mozgu zostala po Novembri ešte nerozvinutá. Tá, v ktorej sa cibrí tvorivosť. To zvládnu tí, ktorí majú v sebe jasno, nenechajú sa ovplyvňovať hysterickou vlnou módy a vypestujú si svoj vlastný štýl. Menej pritom býva niekedy viac.
Milí farníci, prajem nám všetkým, aby sme cez všetky tie veci, ktoré sme si pred Vianocami doma nazhromaždili, videli to podstatné, kvôli čomu ich slávime.
Požehnané sviatky vyprosuje Monika Hodnická