Milí čitatelia

editoriál

Monika Hodnická (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Krátko po vianočných sviatkoch som si pozrela výstavu môjho obľúbeného slovenského maliara Albína Brunovského. Výstava 650 grafických diel sa konala v Bratislave v Pálffyho paláci, ktorý prvýkrát poskytol svoje priestory tvorbe len jedného umelca. Myslím si, že si to náš umelec zaslúžil.
Vychutnala som si originály úplne inak, ako keď som si prezerala niektoré jeho dielka v mojej starej rozprávkovej knižke z detstva.
Bol to ozaj veľmi pekný kultúrny zážitok. Všetko by bolo výborné, keby... Predsa tu však bolo niečo, čo pôsobilo rušivým dojmom. A síce osvetlenie. Niektoré svetlá boli podľa môjho vkusu nesprávne nastavené, a tak som sa musela raz postaviť na špičky, inokedy ísť viac do kolien, alebo sa pozrieť na obrázok z určitého uhla, pretože sa sklo, pod ktorým bol obrázok, nevhodne lesklo. Keby bolo správne svetlo, bol by zážitok ešte silnejší.
Celé to podujatie mi pripomenulo symboliku pôstneho obdobia, ktoré práve prežívame. Jeho charakteristickým znakom je krížová cesta. V mnohých kostoloch nájdeme nádherné umelecké dielka, ktoré ju zobrazujú. Som presvedčená, že pre mnohých je krížová cesta veľmi dôležitým sprievodcom pri prehĺbovaní svojej viery. Pri nej máme príležitosť prechádzať popri jednotlivých výjavoch, ktoré znázorňujú veľmi dôležité momenty z posledných chvíľ Ježišovho života. Avšak krížová cesta nie je len kultúrny, estetický alebo emocionálny zážitok. Bolo by to neúplné. Symbolická krížová cesta má byť čímsi viac. A aby bola čímsi viac, potrebujeme správne nastavené svetlo pri pohľade na jednotlivé zastavenia. Potrebujeme si vyprosiť SVETLO od Pána pre naše srdce a pre náš rozum. Tak, aby sme Ježišovu krížovú cestu nielen pochopili, ale aby sme vložili do jednotlivých zastavení aj seba, svojich blízkych, svoj život, svoj kríž... Potom to už nebude len citový zážitok, ale zážitok poznania.
Hodnotný vnútorný život kresťana nie je len výsledkom úsilia samotného človeka. Je vždy majstrovským dielom Ducha Svätého. Preto je potrebné v našich modlitbách prosiť o Svetlo Božej múdrosti, aby o nás neplatilo to, čo povedal Ježiš: <í> „Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.“ (Mt 13, 14-15)
Hĺbku prežitia pôstneho obdobia preniknutú pravým Svetlom a milosť uzdravenia našich vnútorných bolestí a zranení vyprosuje