Strach z výšok

Ako je to s našou dôverou

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Zážitok z môjho prvého letu je nezabudnuteľný. Nastúpila som do vrtuľníka britských jednotiek NATO a odhodlala sa na vyhliadkový let.
Do vnútra sme vošli štyria. Každý z nás prežíval tento let inak. Po svojom. Pilot sa nám chcel postarať o ozajstný zážitok, tak troška zaexperimentoval a nakláňal vrtuľník do strán. Oproti mne sedela moletnejšia dáma v pokročilom veku. Jej reakcie po tom, ako sme sa zdvihli do výšky, boli zmesou radostných, ale aj hysterických výbuchov. Vedľa mňa sedel tzv. „vševedko“. Celý let komentoval a kriticky hodnotil spôsob pilotovania. Zrejme tiež patril do skupiny vodičov. Ale len tých pozemských vozidiel. Moja túžba vzlietnuť bola silná, no ustupovala úmerne so vzdialenosťou od zeme. Celý čas som tŕpla, či to prežijeme a priala som si čím skôr pristáť. Štvrtým pasažierom bol asi 8-ročný chlapček, ktorý nechápal naše trápne dospelácke správanie. On jediný dokázal naplno vychutnať pohľad z výšky.
Nerozhodná, uhundraný a ustráchaná tajne obdivovali chlapcov pokoj.
Celá tá epizóda vyvolala vo mne paralelu. Pripomenulo mi to vzťah človeka k Bohu. Lepšie povedané dôveru v Boha. On nás vo svojej nekonečnej láske pozýva na let po Jeho ceste. Je bezpečným Pilotom. Všetci, ktorí túžia prežiť múdro svoj život, chcú nastúpiť do Jeho vrtuľníka. No len čo nastúpia túto cestu, prejavy sú napriek túžbe rôzne. Jedni sa vedia navonok tešiť zo zážitku tohto letu. Ale ich prejavy radosti sú občas premiešané prejavmi hysterického strachu. Hlavne vtedy, keď to začína byť kritické. Keď Pilot nakláňa lietadlo do strán. Oni to chápu ako hazard, ohrozenie, necitlivosť voči nim. Ďalší sú celý čas uhundraní, komentujú a kritizujú spôsoby a metódy, akými nás náš Pilot po tej ceste vedie. Iní sa zasa kŕčovite pridržiavajú kabínky helikoptéry a najradšej by sa vrátili späť do „bezpečia“ na zem. A v tej zahľadenosti do svojho strachu nevnímajú krásu letu. No existuje ešte ďalšia skupinka. Tí, podobní tomu chlapcovi. Tešia sa na let, dôverujú Pilotovi a naplno vychutnávajú zážitok – pohľad na krajinku. A žasnú, keď sa vrtuľník kriticky nakláňa. Vedia, že je to preto, lebo majú k dispozícii len malé okienko na pohľad na svet a že práve cez tieto kritické naklonenia uvidia mnohé iné – pekné zákutia krajiny.
Asi pol hodiny po lete som sedela pri šálke čaju a rozmýšľala som. Až vtedy mi došlo, že tá cesta nemala chybu. Škoda, že neskoro...