Editoriál

Milí čitatelia!

--------- (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Prežívame pätnáste slobodné Vianoce...
Aj vďaka Novembru 1989 môžeme vydávať náš časopis, a tak slobodne prispievať k evanjelizácii. Nikto a nič nám už nebráni žiť svoju vieru naplno. Alebo žeby predsa len áno...? V totalitnom systéme bol nepriateľ jasne definovaný. Dnes je schovaný v rozličných „pekne zabalených“ ponukách.
Jednou je aj nesprávne pochopená sloboda. Ešte mnohí nevieme rozlišovať medzi slobodou a bezuzdnosťou.
Prichádza čas sebareflexie nielen celého národa, ale aj svojej vlastnej.
Je tak trošku pochopiteľné, že ak ľudia získajú po mnohých rokoch možnosť slobodne sa rozhodovať a konať, tak často nevedia, ako na to a narobia kopec chýb. Pätnásť rokov v dejinách národa nie je veľa, ale na druhej strane dosť na to, aby sme sa už prestali správať detsky a povrchne.
Našich stredoškolákov čaká nová forma maturity. Je načase, aby aj Slovensko zvládlo skúšku dospelosti. Napríklad z takých „predmetov“ ako slušnosť, záujem o iných ľudí, vedomosti o vlastných dejinách a spoznávanie seba samých a svojich chýb. Možno stačí začať slušnou komunikáciou. Predošlý režim nám zakazoval vyjadrovať svoj názor. Musíme sa to učiť, a to tak, aby sme pritom zostali sebou samým a neurážali toho druhého. Vtedajší systém naučil prikyvovať. A to v mnohých ľuďoch, žiaľ, zostalo. Stačí sa zapozerať a započúvať okolo seba – doma, na ulici, v autobuse, na pracovisku... Ak prikyvujem a neprotirečím, som obľúbený. Žiaľ, len dočasne. A u múdrych ľudí s prikyvovaním nepochodíte vôbec. Hneď prekuknú túto plytkosť. Známy filozof Plutarchos to výstižne vyjadril: „Nepotrebujem priateľa, ktorý prikyvuje na všetko, čo poviem. Môj tieň prikyvuje presnejšie.“
Slušná komunikácia predpokladá dobré srdce. Aj Písmo hovorí o tom, že: „z plnosti srdca hovoria ústa“. Je potrebné pestovať si svedomie a spolu s tým sa naučiť vyjadrovať svoj názor. Aj opačný alebo kritický. Nielen vyjadrovať, ale naučiť sa aj prijímať iný názor bez toho, aby sme kvôli inakosti toho druhého neodsudzovali. Vedieť prijať iný, hoci aj kritický názor, je prejavom veľkosti človeka. Veď kritizovať slušnou formou znamená kritizovať nesprávne veci, ktoré človek koná. Nie však samotného človeka. Tak nás to učí aj Pán Ježiš. Keď kritizoval hriešnikov, kritizoval zlo, ktoré konali. Nie ich samotných. Práve naopak. Preukazoval im pritom svoju lásku natoľko, že sa obrátili a šli za ním.
Prežívame ďalšie slobodné Vianoce. Keď sa Ježiš narodí aj v našich srdciach, Slovensko má šancu.