Kde bolo, tam bolo...

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

... za siedmimi horami, za siedmimi dolami...
Takto poväčšine začínajú slovenské rozprávky. Zvlášť teraz, vo vianočnom období, sa deti isto pustia do ich čítania.
Deťom netreba pred čítaním vysvetľovať, kto je v tej či onej rozprávke kladný a kto záporný hrdina. Ony to vedia. Aj bez vysvetľovania.
Hrdinov možno spoznať podľa ich úmyslov a následných skutkov. Keď napr. čarodejnica strojí úklady tým, že primieša do čarovného nápoja jed, aby kohosi otrávila, alebo prefíkaná líška, ktorá sa prešibane zalieča svojím „ľúbezným“ hlasom havranovi na strome, aby prehovoril a pustil jej zo zobáka chutný syr. A tiež zlá kráľovná, ktorá neznesie jednoduchú krásu Šípkovej Ruženky... Takých deti ihneď označia za zlých. A okamžite sa stotožnia s tými dobrými, napr. s Popoluškou, ktorá napriek nenávisti macochy a nevlastnej sestry ostáva milou, dobrou a prívetivou. Nezníži sa na ich úroveň a nevracia im zlo.
Rozprávkových hrdinov rozpoznáme ihneď. Je to také jednoduché a prirodzené. Škoda len, že časom, keď dospievame a stávame sa dospelými, a teda vraj „múdrieme“, začíname mať v tých našich hrdinoch zmätok. Je zvláštne, že tzv. úspešný spevák, ktorý vo svojej piesni a videoklipe kope svojej mame hrob za jej vraj zlú výchovu, vyhráva v rebríčkoch hitparád a požíva obdiv mládeže. Čo je vraj na tom. Hlavne, že je to dobrá muzička. Alebo slovenskí slávici, ktorí povymieňali svoje manželky za atraktívne modelky. Komentuje sa to dosť pozitívne. Vraj si vylepšili imidž. A tiež rýchlozbohatlíci. Nezáleží, na úkor koho alebo čoho zbohatli. Očaria značkovým oblečením, bombastickým bývaním a rýchlymi autami. Alebo tí „šikovní“. Vedia všetko vybaviť - prijatie na vysokú školu za peniaze, víťazstvo vo výberovom konaní firmy, lepšie a poprednejšie miesta v živote...
Ježiš zbytočne nepoukázal na to, že kým nebudeme ako deti, nevojdeme do Božieho kráľovstva. Deti majú totiž srdce ešte čisté, bez hrubého nánosu hriechov. Vedia priamo pomenovať zlo zlom a dobro dobrom. Ich si nezískate oblekom od Armaniho alebo parfumom od Gucciho, ale dobrotou srdca a dobrými skutkami. A pokiaľ sa zlému hrdinovi prihodí niečo zlé za to, že bol nespravodlivý voči dobrým, súhlasia, že bol potrestaný. Ale tiež, keď sa napokon zlý hrdina úprimne pokorí a prosí o odpustenie, sú ochotné odpustiť mu. Sú milosrdné k úprimnej ľútosti.
Ktorí sú tí kladní hrdinovia dnešnej doby? Vidíme ich vôbec v tom chaose hodnôt? Skúsme si ich lepšie všimnúť. Napr. zdravotnú sestru v nemocnici, ktorá napriek nízkemu finančnému ohodnoteniu a uhundranosti starých pacientov ich stále ošetruje s úsmevom na tvári. Alebo pracovníčka za priečinkom či v obchode, ktorá napriek dlhému radu čakajúcich a nespokojných zákazníkov, sa dokáže milo prihovoriť a poradiť. A tiež učiteľ, ktorý napriek nezáujmu a ignorácii študentov, nestráca trpezlivosť a láskavosť. Ba aj rodičia, ktorí napriek silnej pracovnej konkurencii kladú na prvé miesto výchovu detí pred kariérou. Je to aj šéf podniku, ktorý napriek tomu, že bude musieť znížiť svoj zisk, zabezpečí dôstojné pracovné podmienky a správne ohodnotí prácu svojich zamestnancov. Ale aj kňaz, ktorý napriek vlažnosti farníkov nestráca vieru v silu svojho povolania a naďalej s láskou evanjelizuje.
Na prvý pohľad sa zdá, že toto by malo byť predsa normálne. No zdá sa, že už prestáva byť normálne byť verný svojmu povolaniu. Kto je verný v maličkostiach, dokáže byť verný aj vo veľkých veciach, poúča nás Sväté písmo.
Kladní hrdinovia dneška. Poznať ich po ovocí ich života a práce. Napriek nepriazni životných alebo pracovných podmienok ostávajú verní svojmu povolaniu, kam ich postavil náš dobrotivý Pán.
Niekedy deťom závidím. Napríklad aj to, že majú vo svojich hrdinoch jasno.