Milí diváci, poslucháči, čitatelia!

EDITORIÁL

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Takto netradične si vás dovoľujem osloviť. A nie je v tom ani štipka irónie. Práve naopak. Prežívame veľmi dôležité a krásne obdobie kresťanských sviatkov – zmŕtvychvstanie Krista.

Počas štyridsaťdňového pôstu sme okrem iného boli divákmi – dívali sme sa na priebeh niekoľkých krížových ciest. Nakoľko vstúpili do nášho života? Pokiaľ sme sa im len prizerali a po ich skončení odchádzali z kostola ako z predstavenia s následným, ešte niekoľko hodín doznievajúcim, „dobrým kultúrnym“ zážitkom, tak sme boli skutočne len pasívni diváci, ktorí si snáď nechali rozhojdať svoje city a poniektorí si možno aj poplakali nad ukrižovaným Kristom. Pri takomto prežívaní človek celkom pozabudol na Ježišovu výzvu počas jeho výstupu na Golgotu: „Neplačte nadomnou, ale sami nad sebou a nad svojimi hriechmi.“ Ak sme sa však usilovali zakomponovať seba do každého jedného zastavenia a dokázali tak na nich sprevádzať Ježiša s odovzdaním svojich vlastných krížov, vtedy sme boli aktívnymi divákmi, ba priam účastníkmi. A takí zažívali vnútorné premenenia a uzdravenia.
Okrem toho sme boli i poslucháčmi – načúvali sme hlasu svojho svedomia. S veľkým odhodlaním sme pristúpili k stredajšiemu popolcu a k svätej spovedi. Prosili sme Pána, aby nám pomocou Ducha Svätého „poupratoval“ v našom srdci. A keď sa to potom začalo diať, tak nastúpil vnútorný boj. Aj sme ho duchovným sluchom počuli, ba niekedy svedomie až kričalo. Do akej miery sme si zatláčali ten duchovný sluch vlastným alibizmom, aby to nebolo až tak počuť? A možno sa nám predsa len darilo aktívne viesť duchovný zápas dobra a zla. A ak sme s pokorou a trpezlivosťou prijali to Božie „upratovanie“ v našom vnútri a zvládli sme skresať z našej pýchy, a tak prijať Božiu cestu v našom živote spolu s Máriiným fiat – staň sa, Bože, TVOJA vôľa, tak sme boli vernými poslucháčmi.
A nakoniec sme boli i čitateľmi – „čítali“ sme v živote Ježiša Krista Boží zámer a návod na to, ako múdro prežiť život. K tomu nám poslúžili príhovory kňazov, kvalitná literatúra a samozrejme i úryvky zo Svätého Písma . Nechali sme pôsobiť Božie slovo v nás, alebo sme si v ňom „len“ listovali, aby sme nášmu pôstnemu predsavzatiu urobili zadosť? Keď sme vážne brali slová Svätého Písma a prijali sme do nášho pôstneho prežívania atribúty pôstu: intenzívnejšiu modlitbu, spoveď, pôst, sebazápor, skutky milosrdenstva, boj proti pokušeniam,... tak si môžeme byť istí, že sme sa opäť o troška priblížili k Božiemu kráľovstvu.
Milí ... radujúci sa z nášho vykúpenia! Ak máme doma nový spotrebič, potrebujeme k nemu návod na obsluhu, aby sme ho nepokazili.
Podobne je to i s nami – máme Kristom darovaný nový život. Návod na jeho dobré prežitie sme si mohli „otestovať“ v pôstnom období. Funguje? Tak ho uplatňujme celý život. A on nám múdro vyformuje náš charakter, našu osobnosť. Pretože – „najväčším krížom, ktorý nám treba znášať, sme my sami“.
Prajem nám všetkým, aby každým dňom víťazil v našich srdciach Ježiš.