Milí čitatelia!

Editoriál

Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Hovorí sa, že predsavzatia a priania sa nemajú prezrádzať, inak sa nesplnia. Ja vám však to svoje novoročné prezradím. Nie preto, aby sa nesplnilo. Práve naopak, aby sa rozšírilo. A je ním – mať NÁDEJ.

Podľa výkladu Krátkeho slovníka SJ je nádej „viera, že sa splní niečo očakávané, želané.“ Ale mňa skôr oslovuje ešte iná definícia, a to českého exprezidenta Václava Havla: „Nádej, to nie je len presvedčenie, že sa všetko dobre skončí, ale istota, že to, čo robíme, má zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne.“
Opakom nádeje je nielen beznádej, ale i obavy a strach. Najväčšiu nádej nám dal Ježiš Kristus, keď sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavil svojim apoštolom a povedal im to známe NEBOJTE SA, ktoré tak často počuť aj dnes z úst Sv. Otca.
Takže nádej. Som rada, že ma i tento rok o nej presviedčajú niektorí ľudia, ktorí sa ňou dotýkajú môjho srdca či už pri osobných stretnutiach alebo cez médiá. A v takých chvíľach si ešte väčšmi uvedomujem, ako sa navzájom medzi sebou „častujeme“ beznádejou, hundraním, sťažovaním sa na všetko a všetkých či nostalgiou za starými dobrými časmi. Kedy boli? Spevák Peter Nagy to pekne vyjadril vo svojej piesni – „zlaté časy sú práve dnes“. Lebo o niekoľko rokov budeme na nich takto spomínať.
Kto sa pravdivo obzrie do minulosti, nemôže nezbadať, že v každej dobe bolo ťažko. A keď si teda myslíme, že práve teraz je nám najhoršie, tak je to povážlivo odvážne tvrdenie. O tom vedia svoje tí, ktorí ťažko žili počas vojen, počas existencie koncentračných táborov, prenasledovaní režimom, v čase neslobody... A pokiaľ sme na to už zabudli, tak sa máme už „veľmi dobre“.
Zvykli sme si porovnávať sa. Žiaľ, to porovnávanie je často posunuté do nesprávnych dimenzií. Kritériom je materiálne zabezpečenie, moc, postavenie, plné stoly či nákupné tašky... Zabudli sme, alebo nenaučili sme sa ešte porovnávať sa podľa kritéria zmysluplnosti prežívania života. Výsledkom takého porovnávania je túžba prežiť hodnotný život, lebo pre taký nás Boh stvoril. Ak poniektorí túžia len po tom, že vstupom do EÚ sa budú mať materiálne lepšie – tak takých ľudí mi je úprimne ľúto. Zjednotenie EÚ je výzvou pre kvalitu života. To materiálne je síce dôležitým, ale len jeho doplnkom. Kvalita života je o niečom inom - o zodpovednosti a nádeji. Spravodlivosť nebude ani v Únii. Tú pozemskú sme stratili pádom prvého človeka. No máme spravodlivosť väčšiu – tú, ktorá nás presahuje. A len v jej mene môžeme žiť spravodlivo. Raz sa nás Pán nebude pýtať, nakoľko bol svet k nám nespravodlivý, ale nakoľko sme boli my k svetu a ľuďom spravodliví.
Ani zodpovednosť neberme na ľahkú váhu. Zodpovednosť za seba, ale i za tých, s ktorými sme v kontakte. Aby sme boli pre druhých povzbudením a pomocou a nie pohoršením. Zodpovednosť v povolaní, vo vzťahoch, v situáciách a prostredí, v ktorom žijeme. V spoločnej Európe budeme mať tú najkrajšiu pozíciu – byť kresťanmi. Nech nás teda spoznajú po ovocí našich skutkov.
Dúfam, že sa nám to podarí.
Zodpovedne a s nádejou prežitý rok 2004 vyprosuje a praje Monika Hodnická.