Boží dar – dieťa, Dieťa – Boží dar

 (Autor: Peter Lazor)
Autor:Róbert Neupauer
Pridané: 2010-02-01 11:11:31
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Pred nami sú najkrajšie sviatky roka. Sviatky, počas ktorých sa každý z nás usiluje byť vnímavejší, milší, štedrejší voči svojim blížnym. Sú to sviatky lásky, pokoja, radosti...

Radosť. Zastavme sa pri tomto slovíčku. Keď Boh prichádza na túto Zem, anjeli v nebi ho velebia a s radosťou volajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14)! Iste, podobnú radosť ako anjeli prežívala vo svojom srdci aj Božia Matka spolu s Jozefom. O to väčšia musela byť radosť oboch, keď si uvedomili, že toto dieťa je výnimočné. Nielen to, že bolo výnimočným spôsobom počaté – z Ducha Svätého, bolo aj výnimočne narodené – v maštali („lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“), no predovšetkým jeho výnimočnosť spočívala a spočíva  v tom, že to bol Boží Syn. Radosť z toho, že Boh si vzal na seba prirodzenosť človeka a bol priamo prítomný v ľudskom tele medzi ľuďmi. Boh celému ľudstvu, ktoré žilo, žije a aj bude žiť na tejto Zemi, dal svoj najväčší dar – Dieťa. Vykupiteľ všetkých ľudí, Mesiáš neprichádza na túto Zem ako hrdina, ako víťazný bojovník či kráľ. Boh Otec nám svojho Syna nepredstavuje ako múdreho, vzdelaného, šikovného človeka, ale predstavuje nám ho najprv ako dieťa – jednoduché,  bezbranné, chudobné a predsa Božie. V dare Božieho Dieťaťa je odraz každého dieťaťa ako Božieho daru. Božie Dieťa je darom par excellence, pretože prišlo, aby prinieslo spásu. Avšak je potrebné uvedomiť si, že každé dieťa je Božím darom pre nás. Je darom pre rodičov, súrodencov, najbližších príbuzných, ale zároveň je darom pre celý svet. Je darom preto, lebo odráža Božiu svätosť vo svojej nevinnosti, Božiu lásku vo svojej jednoduchosti, Boží pokoj vo svojej bezstarostnosti. Jednoducho dieťa je odrazom večnosti. Každé dieťa je pre mňa možnosťou stretnúť sa s Kristom a jeho prijatie je prijatím Krista. „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma“ (Mk 9, 37). A preto má byť dieťa príčinou radosti, nie smútku. V Izraelskom národe bolo dieťa chápané ako symbol Božieho požehnania. Na druhej strane nemať deti znamenalo, zvlášť pre ženu, veľkú hanbu, ľudia ju pokladali za menejcennú, ba dokonca neplodnosť bola v spoločnosti chápaná ako Boží trest. Ako sa ja dnes pozerám na dar dieťaťa? Boží dar či Boží trest? Radosť či smútok?
Aký je môj pohľad na manželov, ktorí majú  tri, štyri, päť a možno aj viac detí, o ktoré sa zodpovedne starajú? Pre Božie Dieťa sa nenašlo miesta medzi ľuďmi. Neprijali ho ľudia, prijali ho zvieratá v maštali. Ako je to dnes? Podobne. Spoločnosť nemá miesto pre Božie Dieťa, nemá miesto pre Ježiša, ľudia mnohokrát odmietajú Boží Dar. Ak odmietneme tento Boží Dar, začneme odmietať aj Boží dar dieťaťa. A skutočne je tomu tak. Deti v domácnostiach začínajú čoraz viac nahrádzať domáce zvieratká. Rodina sa v reklamách či na pútačoch začína ukazovať vo forme: otec, mama, dieťa (jedno, maximálne dve) a pes. Nie je dnes dieťa „zahnané“ či zaradené kdesi do maštale medzi zvieratá? Tak, ako to bolo pred 2000 rokmi v Betleheme?
Prijmime Boží dar, ktorým je dieťa Ježiš prichádzajúce na tento svet, aby sme v ňom boli schopní prijímať každé dieťa ešte nenarodené i to narodené a vidieť v ňom Boží dar.
Róbert Neupauer, kaplán