Cesta pútnika

 (Autor: archív redakcie)
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 2009-06-30 15:03:11
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

„Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom. Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť, svoj čas má vysádzať, svoj čas má sadenice vytrhať. ...“      (Kaz 3,1-8)

A svoj čas má aj pôsobenia kňaza vo farnosti. Koľko kňazov človek zažije v jednej farnosti? Veľa či málo? Počty sú nepodstatné, podstatné je to, akú stopu za sebou zanechá. Ako a či odovzdá ľuďom to, čo odovzdať mal. Z vôle Božej.
Keď si Boh povoláva chlapca do seminára, má s ním svoj úmysel, zámer. Z chlapca sa stane muž – kňaz. A ten sa vydá na cestu. Cesta kňaza je cestou večného pútnika. Nemá svoj domov a nikde si ho ani nevytvára. Jeho údelom je byť sám a predsa však neopustený. Boh nad ním drží svoju ruku a vedie ho. No napriek tomu – z ľudského hľadiska zostáva pútnikom. Len vtedy, keď sa zriekne naviazania na miesto a priestor, môže sa rozdávať. Môže obohacovať a zároveň sám byť obohatený.
Súčasná doba nepraje kňazom. A kedy priala? Kto berie svoju katolícku vieru vážne, vie, že prejavy viery budú stále terčom útokov, kritiky, výsmechu... Kňazi to majú ťažké. A preto je obdivuhodné a hodné našich modlitieb a podpory, keď vidíme záujem chlapcov odísť do seminára a nechať sa vyformovať na kňaza.
V júni končia mnohí kňazi svoje pôsobenia a presúvajú sa do iných farností. Mesiac jún je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Taká symbolika - ak nám kňaz viac prirastie k srdcu, ťažká je rozlúčka. Vieme dobre, že sa nemáme viazať na kňaza, ale na učenie Krista, ktoré nám sprostredkováva.
Napriek tomu – sme predsa len ľudskí. A každá rozlúčka býva citlivou záležitosťou. Ak sa nám teda urobí pri srdci smutno z odchodu našich kňazov, odovzdajme ich s našimi modlitbami a obetami pod ochranu Božského Srdca Ježišovho.
Farnosť Markušovce spolu so svojimi filiálkami Lieskovany a Teplička ďakujú svojim  odchádzajúcim kňazom za ich plodné pôsobenie a prajú im veľa Božích milostí na nových pôsobiskách. Nech je aj tento mimoriadny Rok kňazov, ktorý bol vyhlásený Svätým Otcom, pre nich posilou v ich kňazskom živote, aby navždy ostali vernými Kristovými kňazmi.
Odchody a príchody sú prirodzenou súčasťou života.
Veď - všetko má svoj čas a čas si potom nájde svoje všetko.