VEĽKONOČNÉ PÁPEŽOVO „URBI ET ORBI“

 (Autor: Peter Lazor)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2009-05-14 15:22:49
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Na veľkonočnú nedeľu pápež vystúpi na balkón Svätopeterskej baziliky vo Vatikáne v tom najslávnostnejšom oblečení a so všetkými znakmi svojho úradu Najvyššieho pastiera Cirkvi a prednesie svoje „Urbi et Orbi“ ,čiže požehnanie mestu Rímu (Urbi) a celému svetu (Orbi). Najprv však v mnohých svetových jazykoch prednesie zvesť: Kristus vstal z mŕtvych, ako to sám o sebe predpovedal, aleluja! A práve tu sa ukáže nádherná rozmanitosť, sila i bohatstvo obsahu jednotlivých slov, ktoré nesú v sebe „pečať“ nielen dejín, ale aj povahu, svojho národa.
Latinčina nesie v sebe znaky nielen Rimanov, ich právnej kultúry a presnosti obsahu, ale keďže ide o oficiálnu reč Cirkvi, v ktorej sa stáročia rozvíjala aj teologická veda, nesie v sebe prvky teologicko-biblickej presnosti: „Resurexit sicut dixit. Alleluja“ čo by sa dalo v slovenčine vyjadriť, že „(Ježiš) vstal, ako (pred)povedal. Radujme, tešme sa“. V taliančine dostane pápežský veľkonočný pozdrav úplne iné posolstvo: Buona Pasqua, čo sme voľne vyjadrili ako šťastné sviatky. Lenže slovo „Pasqua“ je biblického pôvodu a používal sa v súvislosti s prechodom Izraelitov cez Červené more, keď ich viedol Mojžiš pri úteku z Egypta. Ide o symbol prechodu cez „smrť“, pretože všetci Izraeliti mohli zahynúť, lebo na jednej strane stálo pred nimi Červené more a na druhej strane Faraónovo vojsko. Tým, že ich Pán Boh previedol cez more, previedol ich „údolím smrti“ do nového života. Preto taliansky veľkonočný pozdrav je vlastne prianím šťastného „prechodu“ bránou smrti k novému životu s Bohom. A je to úžasné posolstvo plné veľkonočnej nádeje. Na prvý pohľad slovenské veľkonočné želanie nám nepripadá príliš duchovne hlboké. Nám pápež zaželá „milostiplné a požehnané veľkonočné sviatky“. A predsa, ak ideme slovo po slove, objavíme bohatstvo slovenského pozdravu. Veľká noc je „sviatkom“, teda nie hocijakým dňom, ale dňom určeným pre naše posvätenie (od slova svätiť). Ide tu o naše obohatenie, o nadobudnutie „novej kvality života“ a pramene tejto kvality sú tiež vyjadrené v pozdrave: (Božia) milosť, požehnanie a najmä veľkonočné čiže vykúpené Kristom. Vďaka Veľkej noci sa stávame vykúpenými ľuďmi, novými ľuďmi, posvätenými ľuďmi žijúcimi v Božej milosti a Božom požehnaní. Toto môžeme vzťahovať už na našu pozemskú existenciu, ale rovnako aj na našu existenciu v nebeskom kráľovstve. Zaujímavý obsah veľkonočného pozdravu majú naši bratia Slovania žijúci na Balkáne, ale tiež na východ od našej vlasti. Ich pozdrav má formu dialógu: Christos voskres – voistinu voskres. Prvá časť pozdravu je zvesťou, oznámením, že Kristus vstal (z mŕtvych) a druhá časť je potvrdením tejto skutočnosti, ale nie hocijakým potvrdením, ale potvrdením, ktoré sa rovná istote: voistinu voskres čiže jeho vzkriesenie je „istina“, istota! Viera našich bratov vyjadrená v tomto pozdrave je tak pravdivá, že je istotou ich života, pevným bodom, čímsi nespochybniteľným. A takto by sme mohli postupovať a vysvetľovať jeden veľkonočný pozdrav za druhým a každý by pre nás mal hlboký duchovný obsah, ktorý doň vložili dejiny jednotlivých národov, ich tradície, bolesti i radosti ich veriaceho ľudu.
Potom pápež, odvolávajúc sa na svoj úrad zástupcu Ježiša Krista, dovolávajúc sa autorít veľkých apoštolov Petra a Pavla a pomoci všetkých svätých, udelí veľkonočné požehnanie Urbi et Orbi mestu Rímu i celému svetu.