Nalomený starobný pilier

 (Autor: Peter Lazor)
Autor:Ján Duda
Pridané: 2009-05-14 10:09:38
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Ak píšem o jeseni života človeka, mal by som pripomenúť základnú zásadu: voči človeku žijúcemu jeseň svojho života sa treba správať úctivo. Táto zásada platí pre všetkých, nielen pre veriacich, lebo už starí Rimania mali osvojenú zásadu, že „čokoľvek chceš, aby iní robili tebe, rob aj ty im“. Ak teda chceme, aby aj nás mali v čase jesene nášho života v úcte, treba, aby sme mali my v úcte našich starkých. Lenže život je aj o tom, že zásady a múdrosti predkov sa často nedodržiavajú. Žiaľ. Ale i na našu škodu. Možno by som mal byť adresnejší: na škodu tých najzraniteľnejších, medzi ktorých nepochybne patria aj starí a chorí ľudia. Preto si dovolím poukázať na niekoľko vecí, ktoré považujem za nezmyselné až dehonestujúce človeka a ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so starobou.
Za prvý nezmysel považujem „platenie“ pôrodov. Viem, že Slovensko sa ocitlo na chvoste krajín Európy s najnižšou pôrodnosťou. A riešenie? Začína sa s platením za prvý, druhý a aj tretí pôrod. Považujem to za otrasné riešenie. Príchod detí na svet je predsa prirodzená záležitosť, dieťa prichádza z lásky svojich rodičov a rodičia milujú svoje deti bez nároku na akúkoľvek odmenu. Nezávidím nikomu peniaze, ktoré dostane, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že štát si „kupuje“ množstvo detí, robí z pôrodov „obchodnú záležitosť“, biznis. Považujem za otrasnú už len myšlienku, že rodičov má „iniciovať“ k plodeniu detí už nielen láska, ale aj peniaze. A toto je riešenie, aby Slovensko malo deti, ktoré budú zarábať peniaze, štát ich prerozdelí medzi starých a chorých ľudí, aby mali dôchodky. V konečnom dôsledku štát vkladá peniaze do dvoch smerov: do dôchodkov i do pôrodov, ale toto je dlhodobo neudržateľné. A čo budú robiť generácie, pre ktoré nebude peňazí nielen na pôrody, ale ani na dôchodky starobné i invalidné? Nechajme však budúcnosť budúcnosťou. Nezmyselnosť tejto veci vidím v tom, že jediné riešenie sa „vidí“ v peniazoch.
Nechce sa počítať s láskou, solidaritou, súcitnosťou, obetou človeka. Netvrdím, že starý človek nepotrebuje aj peniaze, ale za ne si nekúpi lásku svojich detí... Starý človek potrebuje možno aj starostlivosť opatrovateliek, ale ešte viac potrebuje pozornosť a lásku svojich detí.
Za druhý nezmysel považujem „naťahovanie sa“ o dôchodkový systém, zápas medzi druhým a prvým pilierom. Kedysi totiž „dôchodkovým pilierom“ rodičov boli ich vlastné deti: ak ich mali a aj ich dobre vychovali, deti sa o nich postarali. Ak niektorí deti nemali, postarala sa o nich solidarita obce, cirkvi či štátu. Preto by bolo určite prirodzenejšie, keby boli poskytnuté „úľavy“ napríklad na daniach a odvodoch štátu deťom starajúcim sa o svojich rodičov a keby cirkev i štát „stíhali“ deti, ktoré sa bezdôvodne nestarajú a nedbajú o svojich rodičov. Nechcem totiž povedať niečo tvrdšie, napríklad ako si rodičia svoje deti vychovajú, tak sa o nich potom deti v starobe starajú. Pre mňa však veci stoja zásadne aj na vzťahu človeka k Bohu. Prikázanie „cti otca i matku svoju“ nám dal Boh a kto v Boha verí, ctí si ho a klania sa mu, ten si ctí aj svojho otca i matku. A táto úcta k vlastným rodičom a starým ľuďom vôbec musí ostať najdôležitejším „pilierom“ podopierajúcim jeseň ich života. Zatiaľ však, ako sa zdá, sme sa nechali nalákať na tie finančné. Lenže v tomto prípade by sa staroby bála aj Babička Boženy Němcovej. Iste, ak nám okrem kampane o eure ešte niečo hovorí Babička a tiež Božena Němcová. Preto moja rada znie: návrat ku kresťanskému dôchodkovému systému! Aj keď to niekomu môže znieť nepopulárne, určite to nie je populistická výzva.