Duchovné slovo

Anjel (Autor: archív redakcie)
Autor:Radomír Bodziony
Pridané: 2007-09-19 10:25:52
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Dodnes v mojej pamäti mám uložený jeden obraz, ktorý visí v izbe mojich rodičov.
Je na ňom namaľovaný pekný les, a domček, okolo ktorého tečie potôčik. Ale pozornosť sa upiera na dve deti, v pozadí
ktorých sa objavuje postava dospelého
anjela, sprevádza ich a ochraňuje na ceste domov. Zvláštnosťou na tomto obraze je ešte jedna, na prvý pohľad ani nie tak dôležitá, vec. Deti prechádzajú cez drevenú lavičku, kde chýba nielen zábradlie, ale i jedna doska, ktorá má upozorniť na to, že hrozí veľké nebezpečenstvo.
Preto je nad nimi anjel, ktorý ich ochraňuje, stráži a upozorňuje, aby boli opatrné pri prechádzaní cez drevenú lavičku.

Je ešte v tejto modernej dobe možné rozprávať a existencii anjelov? Vie sa ešte dnes, zvlášť mladý človek, zamyslieť
nad touto skutočnosťou, akou je existencia anjelov? Nezdá sa to už ako niečo, čo je prekonané? Niektorí si myslia, že je to akási mýtická, vymyslená
postava!
Keď sa hovorí o anjeloch, veľmi často sa to spája so sv. Mikulášom, s narodením
Ježiša Krista, čiže na Vianoce. Spomínajú sa tiež v mnohých piesňach. Napríklad jedna známa speváčka spieva pieseň pod názvom: „Anjelik môj, kde lietaš…“ Veľmi často toto slovo používajú
zvlášť mamky, keď ich dieťa je ešte malé, pekné, čisté, poslušné. Vtedy povedia „ty môj malý anjelik.“

Kto je anjel?
Slovo anjel je odvodené od gréckeho slova „angelos“ a znamená Boží posol alebo Boží vyslanec. Objavuje sa pri veľmi dôležitých situáciách, ktoré zohrajú v dejinách spásy mimoriadne udalosti. Spomeňme si na Zachariáša a Alžbetu, na Máriu, Matku Božieho Syna, na Jozefa, ktorí spolu s rodinou musia odísť pred kráľom Herodesom.
Úlohu Božieho posla by sme mohli porovnať s nejakým veľvyslancom, ktorý má zastupovať a reprezentovať svojou krajinu alebo štát.
Aj anjel pri veľmi dôležitých úlohách
zastupuje, čiže reprezentuje Boha. Boh mu dáva pokyny a on ich má veľmi
zodpovedne plniť. Keď hovoríme o poslaní, o úlohe zastupovania a reprezentovania,
nemôžem nespomenúť túto skutočnosť a preniesť ju do nášho konkrétneho života.
Naše poslanie
Nielen anjeli sú poslaní Bohom, ale tento fakt musíme spojiť i s naším poslaním
a opýtať sa: „Ako reprezentujem a zastupujem Boha, svoje náboženstvo, svoje presvedčenie, svoju vieru?“ Je s tým všetkým, čo som doposiaľ urobil, spokojný
Ten, ktorý ma povolal, aby som išiel a zvestoval radostnú zvesť tým, ktorí to potrebujú? V duchu známej Kristovej vety: „Choďte a učte… Zadarmo
ste dostali, zadarmo dávajte.“ Tým, že si nás Boh vyvolil, už nás nenazýva sluhami, ale priateľmi. Dal nám príklad, aby sme i my robili podobne!
Veľmi často sa stáva, že ľudia zabúdajú na svoje dôležité poslanie. Zabúdajú reprezentovať Toho, ktorý nás povolal do svojej služby. Vybral si nás preto, lebo nás „miloval do krajnosti, aby sme išli a prinášali ovocie v podobe pekného, kresťanského života.“
Súčasná doba nás presviedča, že i taký človek, ktorý dostal dôveru od Boha, ide proti nemu a stáva sa poslom, reprezentantom zla, nenávisti, odporu, nechuti, nechcenia ísť cestou dobra.

O dôvere
V učebnici náboženstva pre deviaty ročník je jedna veta, ktorú som ešte ako kaplán rozoberal so žiakmi: „Boh sa nebojí dôverovať človeku, ale človek sa bojí dôverovať Bohu.“ Prečo je to tak? Boh dal svojmu stvoreniu dôležité dary a to je rozum a slobodná vôľa. Môžem sa slobodne rozhodnúť, či pôjdem s Bohom alebo proti nemu. Vôbec ma neobmedzuje, ale naopak dáva mi slobodu.
I napriek tomu, že Boh vopred vedel, že ho mnohí zradia.
K druhej časti vety mi žiačka povedala,
že človek sa bojí dôverovať Bohu preto, lebo sa sám bojí, že ak ho zradí, Boh ho už nebude mať rád. Ako argument
som povedal: „Ale Boh nie je ako človek, žeby stratil v neho dôveru, keď ho sklame.“ Boh mi dáva stále možnosť zmeniť sa, zmieriť sa s ním.


Starostlivosť o svoj duchovný rast
Nakoniec sme skonštatovali tú podstatnú
vec. Preto mnoho ľudí nevenuje svojmu kresťanskému životu dostatočnú
pozornosť, lebo Boh ponúka také veci, ktoré sa nedajú chytiť, nemajú žiadnu miliónovú hodnotu, nedajú nám trvalé vnútorné uspokojenie, že to vlastním alebo to mám.
Ale Kristus hovorí: „Ani ucho nepočulo,
ani oko nevidelo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“. (1 Kor 2,9) Čo sú peniaze oproti skutočnej láske, o ktorej
hovorí Boh? Čo je majetok oproti večnému životu? Čo je ľudská sláva, oproti sláve vo večnosti? Je potrebné denne si položiť túto otázku: „Čo chce dnes odo mňa Boh? Posiela ma medzi ľudí, aby som dokázal svojím životom, že ten, ktorý ma povolal, aj skutočne existuje.“ K tomu poslaniu nám určite pomáhajú naši anjeli strážcovia, ktorí nás deň, čo deň chránia a sprevádzajú po našich cestách.


Anjel strážny
Spomeňme si na mnohé životné chvíle,
ktoré sa skončili tragicky. Napríklad automobilové, letecké alebo plavebné nešťastia. Tí, ktorí prežijú, ďakujú, že sa im nič zlého nestalo. Napríklad takí, ktorí mali byť na tomto mieste, ale zmeškali pre nejakú okolnosť lietadlo, vlak, autobus. Veď týmto lietadlom som mal letieť ja. Mal som šťastie? Bolo to šťastie alebo to bol ten, ktorý drží nado mnou ochrannú ruku?
Svätý Hieronym píše: „Veľká je hodnota
duše, keď každá od počiatku má určeného anjela na svoju stráž.“

Možno mnohí máte doma obraz anjela strážcu, ktorí chráni deti a sprevádza ich na bezpečnej ceste, vo svojich izbách. Kiež by nám pripomínal nielen fakt, že anjel nie je vymyslená postava, ale že je to Boží posol. Aby nám pripomínal naše skutočné poslanie tu na tejto zemi. Byť Božím reprezentantom nielen v kostole, ale aj v osobnom živote každého jedného z nás.