A máme tu leto

Mládež markušovskej farnosti na výlete v Tatrách (Autor: archív redakcie)
Autor:Valentín Kokoruďa
Pridané: 2006-08-14 09:58:06
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Máme tu koniec júla a s ním aj prebiehajúce letné prázdniny.
Emócie v súvislosti s vysvedčením už chvalabohu opadli, deti si vydýchli a rodičom začal „hlavybôľ“, kam len s nimi cez dlhé letné mesiace. Tí šťastnejší majú pre prípad núdze starých rodičov alebo iných príbuzných. V iných prípadoch do úvahy pripadajú rôzne letné tábory či denné družiny, ktoré fungujú počas prázdnin v rámci škôl, sídlisk alebo centier voľného času. Každý správny rodič si dá záležať na tom, aby jeho deti mali o činnosť aj počas prázdnin postarané. Samozrejme, že to nefunguje tak ako počas školského roka. Ale každý rodič chce byť informovaný, kde sa jeho dieťa nachádza a čo asi robí. A to je správne zvlášť v dnešnej dobe plnej nástrah zla a pokušení.Každý z nás dobre vie, že v dnešnej dobe je čoraz ťažšie vychovávať deti a mládež.
Dajú mi za pravdu určite rodičia, učitelia a všetci tí, ktorí majú s ich výchovou niečo spoločné. Je ťažké im hovoriť o úprimnosti a čestnosti, keď celý náš svet je presýtený zradou a klamstvom.
Ten svet, v ktorom takmer neexistuje skutočné priateľstvo. Kamarát zaprie kamaráta, brat nepozná brata pre pár akrov pôdy či balík peňazí.A čo poctivá práca? A pocit zodpovednosti pri práci? To sú v dnešnej dobe hodnoty, ktoré v značnej miere upadli na vážnosti. Ani naši mladí určite nebudú robiť tak a za takú mzdu ako ich rodičia. Vysmejú vás. Najsmutnejšie na tom všetkom je však to, že v takomto ponímaní práce a zamestnania ich podporujú častokrát aj vlastní rodičia. Samozrejme,česť výnimkám.A preto sa pýtam,milí moji? Kam sa podeli všetky tie zásady, ktoré do nás vštepovali naši rodičia a starí rodičia? Všetko sme vari pozabúdali?
Boli snáď z iného sveta a žili iný život ako my? Prečo si len málokto stojí za svojím slovom? Viacerí z nás by mi odpovedali tak často opakované: “Prišla iná doba, je potrebné sa jej prispôsobiť.“A tak mi teraz povedzte, akým príkladom sme my pre našu mladú nastupujúcu generáciu, ktorá napríklad v júni ukončila vzdelanie? Žijeme naozaj veľmi konzumným spôsobom života, nečítame knihy, leňošíme pri telke a v robote či pri rôznych rodinných stretnutiach rozoberáme stupídne reality show, ktoré sú momentálne hitom našich televíznych kanálov. A to všetko robíme namiesto toho, aby sme sa našich blízkych opýtali, ako sa majú a či náhodou niečo nepotrebujú? Tak čo poviete, máme byť načo hrdí?S akým nadšením či predsavzatím naša mladá generácia môže vstupovať na základe týchto faktov do ďalšej etapy svojho života? Ich skutočnými hodnotami budú snáď len peniaze a pocit, aby som sa len ja mal dobre? Boh, rodina, priateľstvo, pomoc blížnemu budú pre nich neznáme pojmy a javy? To snáď nie! Ale vy, milí mladí priatelia, ma dúfam v tomto neutvrdíte a budete mi oponovať, že to tak v dnešnej dobe medzi mladými ani zďaleka nie je. Chcem veriť a aj tomu verím, že to tak naozaj nie je. Ostáva mi len dúfať, že i napriek médiam a mnohým iným faktorom a faktom vidíte svojich rodičov, známych i pedagógov aj v tom dobrom svetle. Dôležité a v živote veľmi podstatné hlavne v tých ťažkých chvíľach je spomenúť si na Boha a na to dobré, čo do vás vaši blízki počas vašej výchovy tak krvopotne vštepovali. Viem, že toho dobrého bolo omnoho viac. Nezabudnite sa im za to náležite poďakovať. Budú vám za tento prejav vďaky nesmierne vďační.