Cirkev s pokojom pozerá do budúcnosti

Traja králi (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

A sú tu opäť Vianoce a opäť sa blíži Nový rok. Je to čas bilancie, ale i čas túžob a nádeje.

V roku 2005 sme toho v cirkvi prežili veľmi veľa a boli to historické udalosti. Na jar si Pán života a smrti povolal do večnosti pápeža Jána Pavla II. a na televíznych obrazovkách sme po prvý raz videli pohreb pápeža i začiatok voľby nového pápeža v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne. Boli sme plní očakávania, kto sa stane novým nástupcom apoštola Petra. Potom sme pozorovali, ako prežíva mládež celého sveta stretnutie s novým pápežom Benediktom XVI. v Kolíne nad Rýnom. Napokon sme prežívali národný Eucharistický kongres, na ktorom pápeža zastupoval slovenský kardinál Jozef Tomko v úlohe pápežského legáta. Bolo toho skutočne dosť, čo mohlo oživiť i posilniť našu vieru. Avšak boli tu aj všedné dni naplnené každodennými radosťami, ale i starosťami a bolesťami.
Žijeme už pätnásť rokov v demokracii. My, ktorí sme zažili aj komunistický režim, sme si mysleli, že v demokracii to bude slobodnejšie a teda akosi prirodzene ľahšie. A ono je to skutočne tak, je to slobodnejšie, ale či aj ľahšie? Nepredstavovali sme si, že so slobodou ide aj zodpovednosť, vynaliezavosť, pracovitosť, slušnosť. Kedysi sme sa čudovali, ako mohli padnúť prví ľudia v raji, ako mohli zneužiť svoju slobodu. Dnes to už vieme. Sloboda je pre človeka, je to jeho právo, ktoré dostal od Boha, ktorý nás stvoril ako slobodných, a preto iba ten človek požíva svoju ľudskú dôstojnosť, ktorý je slobodný. Ale zistili sme, že sloboda je pre človeka aj veľkým pokušením, že toto pokušenie láka človeka, aby svoju slobodu zneužil na páchanie zla. Do medziľudských vzťahov vstúpili závisť, nenávisť, intrigánstvo, neúprimnosť, jedným slovom zneužívanie človeka človekom pre zištné a sebecké záujmy. Toto všetko bolo aj kedysi pred rokom 1989, len vtedy sa hovorilo lži o iných veciach, napríklad o blahobyte v Sovietskom zväze, o hospodárskych úspechoch socialistických krajín a komunistickú stranu sme oslavovali ako pána boha na prvomájových alebo lampiónových sprievodoch a prevolávali jej na slávu. Je priam neskutočné, ako môže lož zotročiť človeka. Platilo to vtedy a platí to aj dnes.
V mnohom nás rok 1989 zaskočil, v mnohom nás našiel nepripravených.
Ale myslím si, že dnes sme už trochu dozreli. Treba prestať lamentovať a spoliehať sa na iných, respektíve len na iných. Štefan Hríb nedávno v Levoči položil otázku: „Máme sa naozaj zle? Je naším cieľom dobehnúť Západ? A načo? Máme strechu nad hlavou, máme čo jesť a do čoho sa obliecť? Kto chce vidieť ozajstnú biedu, nech ide do Afriky...“ Ale na druhej strane je pravda, že sme boli zvyknutí na plnú peňaženku a prázdne regály a že dnes je to naopak, že sú plné regály, avšak dobre si musíme zvážiť, čo kúpime a všetko, čo chceme, si nemôžeme kúpiť! Dnes je pravda, že kto užíva alkohol a fajčí, zruinuje vlastnú rodinu. Sloboda nás núti k „šporovlivosti“ , zodpovednému životu, vynaliezavému životu a pracovitosti. Toto sú tvrdé podmienky pre slušný život v slobode.
Do roku 2006 si vyprosujme od Pána Boha dar viery a dôvery v budúcnosť človeka, lebo Boh povoláva človeka k nádeji večného života. Veľmi oceňujem slová nového pápeža, ktorý povedal, že „cirkev s pokojom pozerá do budúcnosti.“ V časoch nepokojov, vtáčích chrípok, epidémií, zemetrasení, vojen... „cirkev s pokojom pozerá do budúcnosti“. Tento pokoj pramení v nádeji večného života, kam nás Boh pripravuje a povoláva. Kresťanstvo nie je len o tomto tuzemskom svete, ale aj o „budúcom svete“ v kráľovstve nášho nebeského Otca.