Jeseň života

Jeseň života (Autor:  )
Autor:Mária Krotká-Košalová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Ani sme sa nenazdali a po nevydarenom lete tu máme jeseň. Obdobie plné farieb a ranných hmiel.
K mesiacu október sa viaže viacero udalostí. Október je mesiacom ružencových pobožností a aj milovníci koní v tomto mesiaci oslavujú svojho patróna sv. Huberta. Málokto z nás však vie, že tento mesiac bol vyhlásený aj za mesiac úcty voči starším.
Stretávame sa s nimi na ulici, v obchode, u lekára a sme s nimi aj doma. Sú to naši rodičia, starí rodičia, susedia, priatelia či iní príbuzní. A i napriek tomu na nich dosť často zabúdame. Nevnímame ich ako prirodzenú súčasť nášho života i spoločnosti. Berieme ich častokrát jednoducho ako príťaž, ako niečo využité a nepotrebné.
Prečo je to tak? Zabúdame nebodaj na to, že aj my raz zostarneme? Pravdepodobne si myslíme, že nás sa tento „životný reťazec“ netýka a zostaneme večne mladí. Ak je to tak, tak sa veľmi mýlime.
Súčasní dôchodcovia by mali byť práve naopak naším vzorom, a to hlavne pre mladých ľudí. Myslím si, že niet tu na tomto svete pre nich lepšieho príkladu. Sú našou studňou múdrosti, symbolom pracovitosti, skromnosti a bohatých skúsenosti. Práve pre tieto zabúdané prednosti by sme ich mali mať vo veľkej úcte. Niekedy stačí len tak málo. Milé slovo či pohľad, drobný prejav vďačnosti. Oni od nás aj tak nič iné nečakajú. Potrebujú len svoj pokoj a pohodu. Netúžia po veľkých daroch. Potrebujú cítiť, že ich má niekto rád a že niekomu na tomto svete na nich ešte záleží. A to si za svoj život a odpracované roky aj naozaj zaslúžia.
Dnešná ťažká ekonomická situácia sa dotýka hlavne ich. Mnohí žijú na hranici životného minima a to im na zdraví a psychike vôbec nepridá. Sociálnu politiku našej republiky my nevyriešime. Čo však môžeme? Viac si našich starkých všímať, byť k nim úctivejší a ohľaduplnejší.
Starostlivosť o nich je obyčajne veľmi náročná, plná odriekaní a obetí. Naozaj to vôbec nie je jednoduché a hlboko sa skláňam pred ľuďmi, ktorí sa o našich starkých starajú. A je nepodstatné, či to robia profesionálne alebo sa o nich starajú doma. Každý z nás by sa im mal aspoň trochu podobať. Stačí tak málo. Pamätajme na jedno, milí priatelia. Každému sa všetko raz vráti.