Prijatý kríž nie je ľahší, ale menej tlačí

Mária Magdaléna pri hrobe (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Sú všade. V kostoloch i pred nimi, pri cestách i nad verajami dverí. Sú ich plné cintoríny. Existujú aj v podobe šperkov – príveskov, náušníc, prsteňov. Drevené, železné, zlaté či strieborné. Maľované, vyšívané, vyrezávané, vytetované... Kríže. Pre jedných symbol vierovyznania, pre druhých len módny doplnok, iným ľahostajné.
Sú rôzne. Aj tie životné. Menšie, väčšie, ťažšie, ľahšie. Odmietané i prijímané. Vyčerpávajúce i dodávajúce silu. Pochopené i navonok nedávajúce zmysel. Kríže mladosti, zrelého veku i staroby.
Sú. A predsa si pred nimi mnohí zatvárajú oči, ba dokonca pred nimi kamsi utekajú.
Možno kdesi v našom podvedomí je stále zafixovaná predstava kríža ako symbolu brutálnych popráv vo vtedajšej Rímskej ríši, ktorým padli za obeť tisícky ľudí. V tamojšej dobe boli kríže odpudzujúce, vzbudzujúce strach a hrôzu, brutálne a ničiace ľudskú dôstojnosť.
Až s Kristovým krížom nastal obrat. Keď Peter povedal Ježišovi v súvislosti s predpoveďou Jeho utrpenia: „Pane, to sa ti nemôže stať.“ (Mt 16, 22), Ježiš ho zahriakol slovami: „Choď mi z cesty, satan. Lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mt 16, 23).
Kristus dal svojím zmŕtvychvstaním krížu pečať lásky, vykúpenia, slobody, prijatia... Ním ponúka človeku zmysluplný a naplnený život. Zrelý kresťan vníma kríž ako výzvu „usilovať sa vojsť do života tesnou bránou“ (Lk 13, 24). Pretože tá „široká“ vedie do záhuby. Vchádzať „širokou bránou“ znamená spoliehať sa len na svoje sily, schopnosti, kontakty, šikovnosť ba až prešibanosť. Skôr či neskôr padneme na takejto „širokej ceste“ na kolená. A vtedy sa zúfalo pýtame: Bože, prečo? A odpoveď je pritom tak jednoduchá, až ju prehliadame, alebo ju nechceme či nevládzeme počuť. Prijatý kríž spolu s Kristom znamená získať vnútornú slobodu a silu nebyť manipulovateľným a stáť si za svojimi hodnotami. To dodá človeku úplne iný, kvalitnejší životný rozmer. Príchodom a oslavou Veľkej noci sa mnohí z nás oddajú rituálu „odhadzovania krížov“ s odôvodnením – veď je po pôstnom období. Tak koniec intenzívnejším modlitbám, koniec sebadisciplíne, uzobranosti, obetám, koniec s milosrdenstvom a so vzájomnou pomocou... A pritom práve toto nás robí vnútorne sil­nejšími znášať naše kríže. Tajomstvo zmŕtvychvstania dáva odpovede na mnohé otázky, ktoré nás trápia. Tie odpovede je možné počuť najčastejšie vo vnútornom stíšení sa, v ktorom hľadáme Pravdu.
Kríže sú a budú. Prijať ich v Božej pravde neznamená, že sa stratia, alebo že zľahostajnieme, staneme sa pasívnymi a rezignujeme na svoju životnú situáciu. Práve naopak. Prijaté kríže nás podnecujú k aktivite vytvoriť zo svojho života majstrovské dielo, pretože dávajú životu zmysel.