Krížová cesta človeka

PassionOfTheChrist (Autor:  )
Autor:Cyril Hamrák
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Pobožnosť krížovej cesty sa modlíme najmä v období pôstu. Prináša nám pohľad do Ježišovho života. Pripomína chvíle, ktoré tvoria podstatnú časť jeho poslania. Utrpenie, bolesť a pád, potupenie a smrť, pochovanie. Nič príjemné pre dnešného človeka. Ten chce pokoj a radosť, bezstarostnosť, pohodlie. Stáva sa, že pôstu nerozumieme. Nechápeme jeho význam, nie je nám po chuti.
Pokánie, obrátenie, návrat do života, to sú slová, ktoré nám v tomto období znejú ako opakujúci sa refrén piesne. Nepotrebujeme si ho zaspievať na koncerte nášho života? Práve dnes, keď svet píše svoje bolestné dejiny, by sme to mali urobiť. Prvé zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť. Právo zakazuje súdiť nevinných. Koľkých takých odsúdil na smrť terorizmus? Bez mihnutia oka, bez súcitu vyhaslo mnoho životov ľudí, ktorí boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. A pánom nad životom a smrťou je jedine Boh. Prečo si človek toto právo prisvojil? Druhé zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia. Na to, aby mohli križovať, potrebovali drevo. Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. V Tatrách spadlo za jednu noc tisíce krížov. Ako keby príroda povedala ľudstvu, že drevo na kríže je nahotovené, chýbajú už len obetné baránky. Svet potrebuje obetu. Tretie zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom. Pritlačila ho jeho ťarcha symbolizujúca ťažobu našich sŕdc. Topíme sa v nenávisti, neznášanlivosti. Národ bojuje proti národu. Ešte aj v modernom treťom tisícročí je rozpútaných mnoho vojnových konfliktov. Pýta sa vôbec niekto, prečo sa bojuje? Pre peniaze? Moc? Územie? Pre Boha? Človek sa postavil proti životu.
Štvrté zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou. Miloval ju, a preto jej venoval pohľad utrápených očí Boha, ktorý zomrie. Ona v nich videla spásu a nádej v človeka. I uverila v zmysel jeho smrti. Dnes si matky nevážime. Obraz ženy - matky je nepopulárny. Obraz ženy – manažérky je lepší. Zo spoločnosti sa vytráca cit pre rodinu, materstvo. Matkám sa dnes žije ťažko.
Piate zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž. Ježišovi to padlo veľmi dobre, keď vedel, že dielo vykúpenia musí uskutočniť sám do poslednej kvapky krvi. Pomoc. To slovo je niekedy pre mocných tohto sveta bezvýznamné. Plytvanie kontra hlad, prepych kontra chudoba, život a vitalita kontra utrpenie a choroby. To nie sú dva svety na míle vzdialené. To je iba jeden. Náš. Ľudský či neľudský?
Šieste zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník. Odtlačila si jeho tvár na šatku, ale hlavne do svojho srdca. Nebála sa rozzúreného zástupu. Nezradila Krista, aj keď bol potupený. Koľko duší už zradilo, zaprelo Krista a jeho Cirkev! Cirkev spoločensky potupenú a vysmiatu. „Nauč nás, Veronika, nebáť sa ľudskej pohany. Veď komu Kristus nie je iba obraz, ale obraz pravdivý, ten sa hneď ľuďom znenávidí a sprotiví.“ (Paul Claudel, Krížová cesta)
Siedme zastavenie: Pán Ježiš padá druhý raz. Človek a spoločnosť takisto viackrát padnú. Najmä vtedy, keď nevlastnia nádej a vieru v seba, v spravodlivosť. Sme nervózni, strácame pôdu po nohami. Čoraz častejšie sa hovorí o kríze rodiny. Prečo? Lebo človek pre vlastnú chamtivosť dokáže druhým zobrať poctivo zarobenú mzdu alebo zničiť ťažko budované hodnoty jediným podpisom skorumpovane hriešnej predajnej zmluvy. Podpisujeme mnoho zmlúv, ale zdá sa, že s diablom. Ôsme zastavenie: Ježiš napomína plačúce ženy. „Neplačte nado mnou...“ Pozrime sa do vlastných rodín. Čo robia naše deti? Akým smerom sa vybrali? Na stredných školách sa šíri satanizmus. Nemalo by nás to viac zaujímať? Najväčšou tragédiou je, keď sa človek, nech je akýkoľvek, stane vyznavačom zla.
Deviate zastavenie: Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom. Ktorý pád nás ešte zasiahne? Pád človeka, ktorý niesol na sebe znamenie Boha a s jeho pomocou sa ho snažil sprostredkovať svetu. Aj Kristova milovaná Cirkev dnes trpí. Bolí ju odchod a slabosť niektorých jej synov. Nestálosť, hriech a pochybnosti vo viere sa votreli aj do života kňazov. Kristus padol tretí raz aj za nich. Neznenávidel, prosil. Cirkev sa modlí.
Desiate zastavenie: Ježišovi zvliekajú šaty. Takto ho potupili. Pokorne to zniesol, vedel, prečo to robí. Dnes nahote tlieskame. Telo stratilo úctu a tajomstvo. Je to len obchodný artikel, prostriedok k hedonizmu, nič viac. Dá sa z tela vyzliecť? Raz určite áno. Ale čo nám potom ostane? Prázdna temnota.
Jedenáste zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž. Z jeho rán steká presvätá krv, ktorá obmyla svet a ľudstvo. Jej prúd a sila boli menšie ako tsunami. Keď už spomínam tie vlny, nechceli nám čosi povedať? Povedali a svet zaplakal. Stačí málo a pominie sa. Človek nie je bohom. Chybou je, že si to niekedy o sebe myslí. Dvanáste zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera. Ak existuje udalosť, ktorá nepotrebuje komentár, tak je to práve táto. Snáď len toľko: zomrel za všetko a za všetkých. V ňom zomrel hriech minulosti, prítomnosti i budúcnosti.
Trináste zastavenie: Ježiša skladajú z kríža. Nevládne torzo jeho tela klesá na zem. Aj my sme klesli a história bude na nás žalovať. Kristus neostal mŕtvy navždy. On vstal. Aj my vstaneme?
Štrnáste zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú. Čo je mŕtve, to treba pochovať. Ešte stále nepotrebujeme pokánie? Je nám cudzí pôstny čas? Nahromadilo sa tu mnoho mŕtvych skutkov. Pochovajme ich práve v tomto čase. Vráťme sa k Otcovi ako jeho stratené deti. Potom príde vzkriesenie človeka.