Tajomstvo Eucharistie

-------- (Autor:  )
Autor:Cyril Hamrák
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

„Bože, milostivo prijmi túto obetu, ktorú ti predkladáme my, tvoji služobníci i celá tvoja rodina na pamiatku dňa, keď náš Pán Ježiš Kristus svojich učeníkov poveril slávením sviatostných tajomstiev svojho tela a krvi.“ (Modlitba nad obetnými darmi na Zelený štvrtok)

Človek hľadá Boha, chce sa s ním stretnúť, čaká na jeho slovo. A Boh k nám naozaj hovorí skrze svoje zjavujúce slovo. Potom sa aj my odvažujeme predniesť mu svoje skromné ľudské slová: stretávame sa s ním v slove, konáme bohoslužbu slova v liturgii sv. omše. A predsa tento prejav človeka v slove, ľudský slovný výraz, nemôže ešte vystihnúť všetko, čo sa odohráva medzi človekom a Bohom. Každé ľudské slovo, každý pozemský výraz, každý náš výrok nesie v sebe aj svoje ohraničenie, čiastočnosť, neúplnosť. „Lebo len sčasti poznávame a len sčasti prorokujeme... len nejasne, akoby v zrkadle. Teraz poznávame iba čiastočne...“ (1 Kor 13, 9-12). Preto naše ľudské slová dopĺňame a vypĺňame úkonom obety. Naše stretnutie s Bohom v slove, zjavenie Božích tajomstiev a náš vstup do nich, to všetko sa završuje priliehavým činom, úkonom darovania, darom lásky. Na odkaz Božej lásky odpovedá človek odovzdaním seba do tejto lásky. A v tom je základ obety. Tak naša bohoslužba slova prechádza do bohoslužby obety, v ktorej predkladáme Otcovi náš večný dar – našu Eucharistiu.
Ježiš Kristus neobmedzil prítomnosť obety kríža len na jedno miesto a jednu dobu, ale zanechal nám ju stále prítomnú pre všetky pokolenia Božieho ľudu v presvätom tajomstve Eucharistie. „Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a krvi; v nej sa naveky sprítomňuje, kým on sám nepríde, obeta kríža. A tak v nej zveril Cirkvi, svojej milovanej Neveste, pamiatku svojej smrti a vzkriesenia: tajomstvo dobrotivosti, znamenie jednoty, zväzok lásky.“ (SC 47)
Eucharistia je sviatosť, v ktorej je Kristus opravdivo prítomný pod spôsobom chleba a vína so svojím telom a krvou, aby sa obetoval nekrvavým spôsobom nebeskému Otcovi a veriacim dával za pokrm duše. Kristus je prítomný v Oltárnej sviatosti skrze premenenie celej podstaty chleba na svoje telo a celej podstaty vína na svoju krv. V Eucharistii je prítomné Kristovo telo a krv spolu s dušou i božstvom. Skutočne je v nej prítomný celý Kristus. Pod každým z obidvoch spôsobov je prítomný celý Kristus. (dogmy)
Pán Ježiš zanechal nielen jednoducho svoje telo a svoju krv, ale obetované telo a obetovanú krv. Zanechal nám svoju obetnú smrť, svoju obetu. „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ V každej sv. omši sa nám sprítomňuje obeta Kristova, je tu medzi nami, pre nás a za nás, na naše spasenie. Tu sa koná dielo našej spásy.
V obete sv. omše sa sprítomňuje Kristova obeta na kríži, jej pamiatka sa oslavuje a privlastňuje sa jej spásonosná sila. (dogma) Obetným darom je Kristovo telo a krv. Sviatostné spôsoby (chlieb a víno) dávajú obetnému daru viditeľnú prítomnosť, ale nepatria k obetnému daru. Prvotným obetujúcim kňazom je Ježiš Kristus, ktorý skrze človeka – kňaza ako zástupcu vykonáva konsekráciu. Vlastníkom konsekračnej moci je len platne vysvätený kňaz. (dogma)
Obeta sv. omše nie je len obetou chvály a vzdávania vďaky, ale aj zmiernou a prosebnou obetou. (dogma) Ježiš Kristus priniesol dokonalú obetu Otcovi ako hlava celého stvorenstva: v ňom sa završujú všetky svety, všetky časy i všetky ľudské pokolenia. Jeho obeta tak obopína celý stvorený priestor i čas, a práve preto je prístupná na každom mieste a v každej dobe. Všetci ľudia majú otvorený prístup do nej, je to obeta za všetkých a pre všetkých. Preto, keď poslal svojich apoštolov ku všetkým národom, dal im nielen svoje slovo do úst a svoju moc do ich ducha, ale vložil do ich rúk aj svoju obetu. Odvtedy sa Cirkev neprestala schádzať spolu na slávenie veľkonočného tajomstva. Tak nám Kristus priniesol to najvzácnejšie pre náš život: dokonalú, čistú a svätú obetu. Cez živú organickú jednotu Cirkvi vstupuje Jeho obeta do nášho života. A tak aj my máme priamy prístup do Kristovej obety na tomto mieste a v tejto chvíli.
Obeta sv. omše kvôli nekonečnej hodnote obetných darov (telo a krv Krista) a obetujúceho kňaza (Ježiša Krista), je najdokonalejšou obetou chvály a vzdávania vďaky a ako taká sa môže prinášať iba Bohu. Ak Cirkev slávi sv. omšu na pamiatku svätých, tak neprináša obetu svätým, ale len Bohu. Ďakuje Bohu za milosť a slávu, ktorú Boh udelil svätým a vzýva svätých o orodovanie. V liturgii sa zdôrazňuje chvála Boha a vďaka za dary stvorenia a vykúpenia predovšetkým v eucharistickej modlitbe.
Ako zmierna obeta spôsobuje sv. omša odpustenie hriechov (odpustenie viny za hriechy nespôsobuje obeta sv. omše priamo ako sviatosť krstu či pokánia, ale sprostredkovane udelením milosti kajúcnosti, t.j. úprimnú túžbu po očistení a odpustení) a trestov za hriechy (odpustenie dočasných trestov za hriechy, ktoré nám ostávajú po odpustení viny za hriechy v sviatosti zmierenia a večného trestu spôsobuje sv. omša nielen sprostredkovane udelením milosti kajúcnosti, ale aj bezprostredne skrze zadosťučinenie Ježiša Krista Bohu). Mierou odpustenia trestov za hriechy je pre živých stupeň ich osobnej mravnej dipozície. Dušiam v očistci sa privlastňuje účinnosť obety sv. omše na spôsob prosby (úmysel alebo modlitby za zomrelých vo sv. omši) .
Ako prosebná obeta spôsobuje nadprirodzené a prirodzené dary. Splnenie žiadostí ohľadom prosebných dobier spôsobuje sv. omša neomylne, nakoľko sa to týka prosby prvotného obetujúceho kňaza – Ježiša Krista. Keďže od nás nie sú vždy splnené podmienky k vyslyšaniu prosby (či už na strane toho, kto prosí, alebo na strane toho, za koho prosíme), je účinnosť obety sv. omše skutočne neistá.
Ovocie obety sv. omše je trojaké. Všeobecné - patrí celej Cirkvi, živým dušiam v očistci, nezávisle na úmysle celebrujúceho kňaza. Zvláštne ovocie – je na osoh tým, za ktorých sa zvlášť prináša obeta sv. omše (úmysel kňaza vo sv. omši). Osobné ovocie – sa privlastňuje celebrujúcemu kňazovi a spoluobetujúcim prítomným veriacim na každej sv. omši.
Nevysloviteľný dar obety pre ľudstvo - obeta sv. omše. Slávenie sv. omše by malo byť pre nás naším najosobnejším úkonom, veď v nej vykonávame základný úkon nášho života: obetu. V nej sa završuje naša osobná obeta, obeta našej rodiny, obeta tejto kresťanskej obce, obeta celej Cirkvi – v Ježišovi Kristovi. Slávenie sv. omše si vyžaduje našu osobnú zainteresovanosť v najvyššej miere; do nej sa má vlievať celý náš život lásky a bolesti. Všetky drobné i veľké obety nášho všedného života dostávajú svoje pevné miesto a trvalú hodnotu až vtedy, keď ich vložíme do jedinej obety Kristovej slávenej medzi nami vo sv. omši. Tu preberá Kristus všetko to „moje osobné“ na seba, včleňuje to do svojho tela, ktoré obetuje Otcovi. Takto máme prinášať aj seba ako príjemnú obetu Pánovi.