NAPRIEK SMRTI SME POSLAMI ŽIVOTA

 (Autor:  )
Autor:Ján Duda
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

13. mája 2004 uplynie 23 rokov od atentátu na Svätého Otca Jána Pavla II. na svätopeterskom námestí vo Vatikáne počas generálnej audiencie. Atentátnik vystrelil na pápeža z bezprostrednej blízkosti. Tri rany z pištole Jána II. zasiahli, jedna dokonca bola smrteľná a len o pár milimetrov minula srdcovú cievu. Ak by ju bola zasiahla, znamenalo by to okamžitú smrť. Svätý Otec v priebehu takmer krátkej doby upadol do bezvedomia, stratil veľa krvi a ak by nebola okamžitá pomoc, atentát by neprežil.(porov. S. Dziwisz, Tajomstvo atentátu a zápasu o život a uzdravenie Jána Pavla II, Hamburg 2001). O niekoľko rokov neskôr ten istý pápež v encyklike Evanjelium života napísal tieto slová: „Pred nespočetnými vážnymi nebezpečenstvami, ktoré v súčasnom svete ohrozujú život, cítime sa akoby preniknutí pocitom bezmocnosti. Zdá sa nám, že dobro nikdy nenájde dosť síl, aby zvíťazilo nad zlom“ (Ján Pavol II., Encyklika Evangelium vitae, 25.marca 1995, Trnava 1995, s. 56, bod 29).


Utrpenie, bolesť a smrť nám pripomínajú aj životnú cestu Pána Ježiša, ktorý taktiež po tejto ceste kráčal: Getsemanská záhrada, vypočúvanie pred Veľradou, pred Annášom a Kajfášom, pred Herodesom, pred Pilátom. Napokon odsúdenie, bičovanie a smrť na kríži. Ale nielen to. Bolesť mu spôsobila nielen Judášova zrada, ale aj to, že ho opustili aj apoštoli, pritom ešte nedávno sa Peter zaprisahával, že aj život položí za neho... Hľa, taký je už človek. A tak umiera uprostred tých, ktorí sa jeho utrpeniu cynicky vysmievajú. Iba jeho Matka, Ján a zopár žien stoja pod krížom. A práve na kríži Ježiš umierajúc ohlási evanjelium života, práve krátko pred smrteľnou agóniou, keď povedal kajúcemu lotrovi: „Ešte dnes budeš so mnou v raji“. Preto život je postavený na Ježišovi. On je „Cesta, Pravda a Život“ (Jn 14,6). On sa uponížil a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno (Flp 2,8-9). Ján Pavol II. upresňuje: „Tvárou v tvár strate života, Ježiša vedie presvedčenie, že jeho život je v Otcových rukách“ (Evangelium vitae, bod 33). „Musíme oslavovať večný život, z ktorého pochádza každý iný život. Tento Boží život, ktorý je nad akýmkoľvek iným životom, oživuje a zachováva život... Život udeľuje život. Keď raz príde čas, že ho treba opustiť, vtedy Boh-Život vo svojej prehojnej láske voči človeku nás premieňa a povoláva k sebe“ (Evangelium vitae, bod 84). „Sme povolaní do sveta ako ľud pre život! Ochrana a podpora ľudského života je mimoriadne naliehavá potreba v prítomnej chvíli, keď kultúra smrti tak agresívne napáda kultúru života“ (Evangelium vitae 87). Nezabudnime, po Kalvárii utrpenia a smrti príde veľkonočné ráno zmŕtvychvstania!
Osobný tajomník Jána Pavla II. biskup Stanislaw Dziwisz zakončil rozprávanie o udalostiach atentátu takto: „Návrat Svätého Otca po atentáte z nemocnice vlial do Vatikánu nový impulz života. Bol to naozaj návrat k životu. Avšak tajomstvom ostal zahalený samotný atentát a objasnenie neprinieslo ani dlhoročné väznenie atentátnika. Sprevádzal som Svätého Otca aj do väzenia, keď navštívil človeka, ktorý mu siahol na jeho život. Pápež nahlas povedal, že mu odpúšťa. Avšak nikdy som nepočul, žeby väzeň bol vyslovil tieto slová: „Prosím, odpusťte mi?!“ I taký vie byť človek“. (S. Dziwisz, Tajomstvo atentátu a zápasu o život a uzdravenie Jána Pavla II, Hamburg 2001, s. 14).
Hľa, utrpenie, smrť a život v kresťanskom chápaní. Nemožno to pochopiť inak než vo svetle Veľkého piatku Ježišovho utrpenia a Veľkej noci Ježišovho zmŕtvychvstania. Tu pramení nádej pre „kultúru života“ na tejto zemi i nádej na večný život v Božom kráľovstve. Preto napriek existencii smrti sú kresťania poslami života!